Následky

Woke je v širším významu takový člověk, který je probuzený ve smyslu otevřeně přemýšlející, nakloněn přijmutí nových myšlenek. Dnes se používá především pro ty, kteří jsou bdělí proti rasismu a diskriminaci. Woke člověk je ten, kdo nemá problém s žádnou rasou ani genderem. Za woke jsou často označováni i propagátoři myšlenek LGBTQ+, i když sami do této komunity nepatří. Dvě hvězdy dávám jenom díky úžasné Jenně Ortega, která tento film udělala „watchable“ . 999 forever. 30% (05.02.2023)

Bohužiaľ spracovanie pokuľháva a nudí. Navyše, keď človek sleduje Jennu Ortegu, ako sa vyrovnáva so svojimi traumami, tak sa môže iba pousmiať, pretože to až napadne pripomína Zendayu v Euphorii, ktorá je ale aspoň o jednu ligu vyššie. Jedna Ortega je ale dobrá a ako som už napísal, brzdí ju najmä scenár a všetko okolo. Ide o nevýrazný film, ktorý ale rieši zaujímavé a dôležité záležitosti. 6,2/10. (26.11.2022)

⚪Je fajn, že režisérke napadlo nakrútiť film o detskom PTSD po prežitej streľbe na škole, pretože o tomto mentálnom probléme sa snáď ani nehovorí, minimálne nie vo filmovom médiu, ale to je tak všetko, tam končí chvála.⚪Na filme sa inak nedá pochváliť skoro nič. Výprava obyčajná, pripomína klasické festivalové kusovky, herecké výkony slabé, hlavná herečka má otravne vysoký nepríjemný hlas a aj jej postava je úplne nesympatickým archetypom ,,akože cool hrdinky," sypajúcej jednu sarkastickú perlu za druhou, i keď hneď na to je citovo zrútená. ⚪Rovnako si Američania neodpustili to, že každý mladý už je zákonite gay alebo lesba, prinajmenšom aspoň bi, lebo ak by to bolo len o klasickej heterosexuálke a napríklad jej najlepšie kamarátke, inklúzia by nebola dostatočná. Film má pocitovo 3 hodiny, vlečie sa tak neskutočne, že počas sledovania ako divák dostanete chuť robiť aj veci, ktoré nenávidíte, ako napr. upratovať, učiť sa, ísť cvičiť a podobne, len aby ste to už nemuseli pozerať. Po úvodných asi 20 minútach film stráca akékoľvek tempo a už ho až do záveru ani nenájde, ani nejaký presah, psychologizácia alebo čokoľvek iné sa neobjaví, myšlienka snahy zabrániť streľbe na školách zase nie je nič inovatívne, kvôli čomu treba film sledovať.⚪Aj ten hrdinkin život ,,po" je vlastne úplne schematický - odlúčenie od rodiny, pocit, že mi nikto nerozumie, snaha uniknúť do iného sveta napr. skúšaním drog, obklopovanie sa ľuďmi, ktorí prežili to isté v snahe nájsť niekoho, kto ma pochopí a podobne, to všetko sme už videli a predovšetkým lepšie spracované.⚪V závere, ono ani tá úvodná scéna streľby nestojí skoro za nič a je viac menej ,,suchá," ako divák nielenže nič nevidíme, ale ani necítime, keďže scéna trvá krátko, postavy ešte nepoznáme, postavy so strelcom neprídu do kontaktu, nevidia mŕtvych ani nič podobné, takže neskôr im veriť to ,,extrémne ptsd" je skôr obtiažne. A to teraz nijako nezľahčujem (sama som si prešla šikanou), no to, čo tu predvádzala hrdinka bolo už tak preexponované, akoby jej tam vystrieľali celú rodinu.⚪A, sorry jako, S. Woodley vyzerá čím viac ako taká ,,stará tetka," no, vek nezastavíš...⚪ (25.02.2022)

"The Fallout" vnímam viac ako film o vyrovnávaní sa s traumou, ako o streľbe na škole. Ak z toho niekto čakal akčný zážitok, kde uvidíme strieľanie a podobne, tak toto rozhodne nie je ten film, ktorý hľadajú. Plus som videl, že niektorí majú pocit, že film sa snaží opäť tradične propagovať "progresívne" hodnoty, čo podľa mňa vôbec nie je pravda. Tie scénky absolútne nie sú tak veľmi tlačené nasilu a myslím si, že skôr vyplynú nejako prirodzene z tej situácie. Pretože keď si to celé človek vezme, naši traja hrdinovia si v tej celkovej situácii dokážu rozumieť absolútne najviac. Pretože spolu tam boli, spolu to prežívali a reálne tam boli jeden pre toho druhého. A je pre mňa pochopiteľné, ak potom dokážu reagovať tak, ako by reálne v tej situácii reagovali. Pretože potrebujú v tom momente niečo cítiť. Čokoľvek. Najmä ak je okolo vás len obrovské prázdno a neviete sa zorientovať vo vlastných emóciach a snažíte sa ich nejako kontrolovať, lebo máte pocit, že to sa od vás očakáva. Čo film ale potreboval viac boli scénky so Shailene Woodley. Prial by som si vidieť viac dialógov s tou psychologičkou... pretože by to mohlo možno aj viac ukázať z toho, čo sa odohrávalo vlastne vo Vadinej hlave. Lebo na tom je to vlastne celé postavené. Film má svoje momentky. Plus čo je pre mňa dosť podstatné je aj vzťah medzi Vadou a jej sestrou Ameliou. A ako môžeme mať pocit, že jedna postava je úplne v pohode, ale tiež má reálne svoje vlastné výčitky. Takže po psychologickej stránke hodnotím film pozitívne. Ale nečakajte od toho niečo super akčné. To možno bude viac pre vás film ako "Run, Hide, Fight". Hodnotenie: B (22.04.2022)

Ona ústřední myšlenka a nápad ve mně budily naděje na skvělý film, ovšem to zpracování, to zpracování fakt bolelo. Úvod ve škole mě totiž sice pořádně uzemnil, a měl jsem snad úplně stejně staženou prdel, jako ústřední trojice hrdinů, schovávajících se na školních záchodcích, a v tu chvíli jsem se okamžitě začal těšit ještě víc na pořádně hutné a emočně na dřeň vygradované drama, které si třeba ještě i navíc zároveň i otevřeně vezme na paškál ono ústřední téma, jenže ve výsledku tato podívaná nic takového nepřináší, a místo toho nabízí prostinké teenagerovské drámo, kde se vlastně vůbec nic neděje, tedy krom klasických holčičích potíží daného věku, s nimiž by se ovšem děvčata potýkala i bez oné tragické školní události. Veškeré postavy jsou navíc vesměs dost nevýrazné a ne zrovna dvakrát sympatické, jejich chování pak nepřináší ani nic zajímavého a v podstatě to co jsem očekával, tedy vyrovnávání se s oněmi následky, je tu pak navíc dost upozaděno a prakticky zcela nerozvinuto. Až na úvodních pár minut se tak jedná o dost nezáživnou nudu, která vůbec nepřekvapí, nic nevyhrotí, jen si tak unyle plyne až do závěru, jenž navíc nedisponuje ani žádnou pointou či katarzí jednotlivých postav, za mě se tudíž jedná v souvislosti s tímto snímkem o promarněný čas a ze strany tvůrců o zatraceně nevyužitou možnost natočit emočně silné drama, jelikož ten námět je pro strhující film jak dělaný. (10.01.2023)