Režie:
Václav WassermanScénář:
Ivan BukovčanKamera:
Jan RothHudba:
Tibor FrešoHrají:
Andrej Bagar, František Zvarík, Július Pántik, Soňa Nemanová, Ondriš Jariabek, Karol L. Zachar, František Dibarbora, Vlado Durdík st., Branislav Koreň (více)Obsahy(1)
V začátcích slovenské kinematografie vypomáhali na režisérských postech čeští tvůrci - v případě Čertovy steny to byl Václav Wassermann. Vznikla nenáročná komedie o tom, jak se v rámci zimních radovánek pokoušejí jedno děvče získat hned dva nápadníci. Konvenčně vyprávěný příběh se opírá o předvídatelné zápletky, vypomáhá si podmanivými záběry zasněžených hor a navíc přidává motiv znárodnění, kterým přitakavá čerstvě nastoleným politickým změnám. Jenže ani to nepomohlo a tehdejší kritika film odsoudila jako pokleslou zábavu předválečného ražení. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (9)
"Pán šéf, ja v tatranskej zime zahyniem!" Vysokoškolský vyznavač záhaľčivého života, luxusu a černošského jazzu Zvarík sa úskokom ocitne na prostej vysokohorskej chate, kde sa pod vedením chatára a bývalého olympionika Bagara dá na ušľachtilú cestu reprezentanta a zároveň sa dvorí jeho dcére Nemanovej. Predošlé životné sklony podporované do hlavy stúpnuvšou skoroslávou aj zvodmi sirén buržoáznych biznismenov ho ale pripravia o oboje, v tom druhom ho pohotovo zastúpi hudobný skladateľ, vedúci detského speváckeho zboru Žiačik, spolubývajúci a ukážkový slušniak Pántik. "Zišla sa tu skutočná skokanská elita, takže sa dajú očakávať dobré výsledky." Bohužiaľ, okrem spomínaných sa tu síce mihnú Jariabek ako opilec v bare, zodpovedný pečiatkár Zachar, Huba, Durdík a z ampliónu Dibarbora, ale výsledok je na to, že sa hrdí prívlastkom "slovenská lyžiarska komédia" dosť málo vtipný (asi ako slabšia prvorepubliková veselohra), budovateľské motívy sú len mierne naznačené (prevrat prebehol počas natáčania a tým pádom boli do filmu doplnené dodatočne) a zábery na zasnežené končiare a športové zápolenie mi na lepší dojem z filmu nestačia. Asi najviac poteší zopár dobových záberov na štrbskoplesné a horskochatné exteriéry. Čakal som zabudnutý klenot, ale viac ako dve hviezdy dať nemôžem. ()
Je to jeden z prvních slovenských filmů a ta nezkušenost tvůrců je na tom sakra znát. REžie se sice ujal Wasserman, ale ten byl asi celou dobu naložený v lihu. Scénář exponuje několik důležitých postav, ale některé brzy po začátku opustí (Pántik) a sejdeme se s nimi až v závěru. Humoru je tu pramálo, herci jsou ochotnicky teatrální. Zkrátka: když nejlepší výkon ve filmu odvádí pes (chatařův vlčák), je tu něco špatně. ()
Zlé herecké výkony (i nepriek účasti zopár dobrých slovenských hercov), chabý dej, pes menom Dunčo, budovateľské vsuvky, filmárske chyby a chatrné technické spracovanie. To vás čaká, keď si pozriete tento snímok. Ale hlavne, ak máte zmysel pre recesiu, je to kvalitná zábava o ktorej netušili ani tvorcovia, že v tomto filme je. :)) ()
Já nejsem hudebně vzdělán, ale to, co hrát Petr na klavír to byl děs. Ovšem jinak se u této komedie zabavit dalo, ačkoli jsme v tom měl chvíli guláš. Místy jsem totiž nerozuměl tomu, co herci mluví. Ne, že bych neuměl Slovensky, ale vinou kopie. Ovšem za to tehdejší tvůrci filmu nemohou, nelze to tedy brát v potaz. Ať je to, jak je to, dávám čtyřicítku s tím, že pokud bude velká nouze, dá se na to podívat znova. ()
Film bol natáčaný vo Vysokých Tatrách - v Lomnickom sedle, Francúzskej mulde, Skalnatom plese, Solisku, Štrbskom Plese, Mlynickej doline. Pre vtedajších slovenských hercov to bol filmový debut / Zvarík, Pántik, Ťapák, Dibarbora/ a nehrali vôbec zle. V lyžiarskych scénach ich dublovali členovia čs. olympijského družstva bežcov, skokanov i zjazdárov. Jednu z úloh hral i pes, ktorý patrí neodmysliteľne k osadenstvu vysokohorských chát i hôr. Filmu možno vyčítať niektoré veci, ale ja si ho rád pozriem znova pre scenérie Tatier vtedajšej doby i pre dobové lyžiarske umenie. ()
Galerie (4)
Photo © Slovenský filmový ústav
Zajímavosti (18)
- Vo filme možno vidieť vtedajšiu železničnú stanicu Štrbské Pleso pri dnešnom hoteli Solisko, budovu liečebne Hviezdoslav - dnes päťhviezdičkový hotel Kempinski, a starý drevený lyžiarsky vlek na Solisko, ktorý bol dlho raritou. (ujec)
- Jeden z lyžiarskych dublérov bol aj Slavo Cagašík, v tej dobe najvýznamnejší slovenský lyžiar - zjazdár, bežec i skokan, ale hlavne horolezec, záchranár i chatár (Sliezsky dom, Bilíkova chata). Vo vojnových rokoch 1943-44 vyhral všetky lyžiarske závody, na ktorých štartoval. Ako horolezec bol uznávaný aj silnou poľskou horolezeckou generáciou tej doby, ako jeden z mála našich horolezcov. 11. - 12. septembra 1943 vyliezol ťažkú cestu stredom Žltej steny v Malej Studenej doline klas. VI., čo bol v tú dobu obrovský výkon. Zahynul ako inštruktor športového lietania pri leteckej havárii pri Svite 19. novembra 1948. (ujec)
Reklama