Reklama

Reklama

Obsahy(1)

V začátcích slovenské kinematografie vypomáhali na režisérských postech čeští tvůrci - v případě Čertovy steny to byl Václav Wassermann. Vznikla nenáročná komedie o tom, jak se v rámci zimních radovánek pokoušejí jedno děvče získat hned dva nápadníci. Konvenčně vyprávěný příběh se opírá o předvídatelné zápletky, vypomáhá si podmanivými záběry zasněžených hor a navíc přidává motiv znárodnění, kterým přitakavá čerstvě nastoleným politickým změnám. Jenže ani to nepomohlo a tehdejší kritika film odsoudila jako pokleslou zábavu předválečného ražení. (oficiální text distributora)

(více)

Recenze (9)

Pitryx 

všechny recenze uživatele

Já nejsem hudebně vzdělán, ale to, co hrát Petr na klavír to byl děs. Ovšem jinak se u této komedie zabavit dalo, ačkoli jsme v tom měl chvíli guláš. Místy jsem totiž nerozuměl tomu, co herci mluví. Ne, že bych neuměl Slovensky, ale vinou kopie. Ovšem za to tehdejší tvůrci filmu nemohou, nelze to tedy brát v potaz. Ať je to, jak je to, dávám čtyřicítku s tím, že pokud bude velká nouze, dá se na to podívat znova. ()

javlapippi 

všechny recenze uživatele

"Pán šéf, ja v tatranskej zime zahyniem!" Vysokoškolský vyznavač záhaľčivého života, luxusu a černošského jazzu Zvarík sa úskokom ocitne na prostej vysokohorskej chate, kde sa pod vedením chatára a bývalého olympionika Bagara dá na ušľachtilú cestu reprezentanta a zároveň sa dvorí jeho dcére Nemanovej. Predošlé životné sklony podporované do hlavy stúpnuvšou skoroslávou aj zvodmi sirén buržoáznych biznismenov ho ale pripravia o oboje, v tom druhom ho pohotovo zastúpi hudobný skladateľ, vedúci detského speváckeho zboru Žiačik, spolubývajúci a ukážkový slušniak Pántik. "Zišla sa tu skutočná skokanská elita, takže sa dajú očakávať dobré výsledky." Bohužiaľ, okrem spomínaných sa tu síce mihnú Jariabek ako opilec v bare, zodpovedný pečiatkár Zachar, Huba, Durdík a z ampliónu Dibarbora, ale výsledok je na to, že sa hrdí prívlastkom "slovenská lyžiarska komédia" dosť málo vtipný (asi ako slabšia prvorepubliková veselohra), budovateľské motívy sú len mierne naznačené (prevrat prebehol počas natáčania a tým pádom boli do filmu doplnené dodatočne) a zábery na zasnežené končiare a športové zápolenie mi na lepší dojem z filmu nestačia. Asi najviac poteší zopár dobových záberov na štrbskoplesné a horskochatné exteriéry.  Čakal som zabudnutý klenot, ale viac ako dve hviezdy dať nemôžem. ()

Reklama

Prubner 

všechny recenze uživatele

Je to jeden z prvních slovenských filmů a ta nezkušenost tvůrců je na tom sakra znát. REžie se sice ujal Wasserman, ale ten byl asi celou dobu naložený v lihu. Scénář exponuje několik důležitých postav, ale některé brzy po začátku opustí (Pántik) a sejdeme se s nimi až v závěru. Humoru je tu pramálo, herci jsou ochotnicky teatrální. Zkrátka: když nejlepší výkon ve filmu odvádí pes (chatařův vlčák), je tu něco špatně. ()

vincent

všechny recenze uživatele

Zlé herecké výkony (i nepriek účasti zopár dobrých slovenských hercov), chabý dej, pes menom Dunčo, budovateľské vsuvky, filmárske chyby a chatrné technické spracovanie. To vás čaká, keď si pozriete tento snímok. Ale hlavne, ak máte zmysel pre recesiu, je to kvalitná zábava o ktorej netušili ani tvorcovia, že v tomto filme je. :)) ()

Flego 

všechny recenze uživatele

Komédia nikdy nepatrila v slovenskej kinematografii k silným žánrom a dokazuje to i tu. Navzdory skúsenému hercovi a neskúsenému režisérovi Wassermanovi a ostatným tvorcom je príbeh dramaturgicky nezvládnutý, žánrová nevyrovnanosť, kde prvá polovica je skôr komédiou a druhá nepodarenou drámou, ale hlavne nepatričnou sa stala absolútne zbytočná scéna s pečiatkami "národný podnik" a poslednou dvojzmyselnou scénou s lúčením sa so "starým životom", ktoré zásadným spôsobom naznačili divákovi, že sa menil režim. Určite by som vyzdvihol postavu Františka Zvaríka, ktorá mu sedela ako uliata. ()

Galerie (4)

Zajímavosti (18)

  • Vo filme môžeme počuť spievať Saleziánsky detský zbor z Bratislavy. (Zdroj: skcinema.sk) (Raccoon.city)
  • Premiéra filmu sa uskutočnila 13. marca 1949. (Biopler)
  • Vo filme bola zvýraznená fotogenickosť slovenskej exotiky, ktorej tradíciu začali budovať BielikFričom v snímke Varuj...! (1946). (Biopler)

Reklama

Reklama