Odtud až na věčnost

Vrátil som sa k uznávanému dielu americkej kinematografie, ktoré som zhliadol naposledy pred šiestimi rokmi, keď moje hodnotenie bolo „iba” dobré, a tak som tentokrát očakával, či sa to nejakým zázračným spôsobom zmení k pozitívnejšiemu, lepšiemu a vyššiemu konečnému výsledku ? Hviezdička nahor napovedá, že áno, a skúsim aj vysvetliť, prečo ? _ Tento majstrovsky, čierno-biely protivojnový film Freda Zinnemanna má časovú os danú na obdobie druhej svetovej vojny, keď Amerika síce ešte aktívne nevstúpila do priamych bojov, ale už nechýbalo veľa k povestnému dátumu= 7. DECEMBER 1941, kedy japonské cisárske námorníctvo napadne námornú základňu Pearl Harbor na Havaji, pričom postavy z Odtiaľto až na večnosť sa nachádzajú „čoby som len kameňom dohodil” od bodu epicentra. Nie je to úplne tesné, stále majú totiž dostatok času, aby vojaci na večer pravidelne navštevovali bary a muckali sa s ľahkými dievčatami, či sa spíjali do nemoty, skrátka, sú beztarostní, splnia si svoju každodennú šichtu, keď trénujú, že nemusia riešiť, ako, a či vôbec prežijú celý deň, ak by boli na fronte, a namiesto toho, sa stretávajú najmä sami medzi sebou v psychologickom zovretí. Ich najbližšia starosť, je napríklad- šikana, veľký vzdor, zakázaná a milenecká láska a cetera. Vymenujem päticu najhlavnejších i vedľajších postáv, začnem s atraktívnou spoločníčkou Lorene, pokračujem ešte s oveľa atraktívnejšou „kapitánovov ženou” Karen, keď okolo týchto krásavíc sa pohybujú- seržant Warden, dobrácky Talian Angelo Maggio, ale predovšetkým vynikajúci bývalý boxer, teraz rádový vojak Prewitt, okolo ktorého sa to všetko miesi. Títo piati sú zlomovými, kľúčovými charaktermi, kde mimochodom sa Karen s Prewittom nikdy nestretne, len jej seržant o ňom rozpráva... Chcú, aby zase boxoval, ale on o tom nechce ani počuť, a to je hlavná línia udalostí_ Dosýta som si taktiež užil fantastický explicitný bozk na pláži dvojice zamilovaných až po uši, ktorý sa už zapísal zlatými písmenami do kroník kinematografie, ale nielen preto som zvýšil známku filmu. Za obsadenie Sinatru výrazne lobovala MAFIA, keď sa aspoň snaží podať svedomitý herecký výkon, pričom parádná sekvencia z baru, ako hodí stoličku do chrbta odporného Ernesta Borgnineho, vážne stojí za to, a apropo, Oscara si podľa mňa nakoniec zaslúžil všetkými desiatimi ! Lancaster je absolútny ALFA SAMEC. Clift je zo všetkých Najlepší ! Kerr a Reed, takéto herečky už dávno nežijú, vymreli, a tak mám potrebu sa k nim stále vracať, lebo mi chýbajú. _ Kamera Burnetta Guffeyho je o niečo precíznejšia, ako strih Billa Lyona. Film Michaela Baya- Pearl Harbor z roku 2001 sa v 45 minútovej pasáži venoval spomínanému ataku, keď Fred Zinnemann na to vyčlenil len pár minút, skôr sa zameral na vývoj postáv, ktoré vyšperkoval perfektnými výkonmi, obohatil prostredie taktiež nepríjemnou atmosférou, kedy sa na rad dostávajú nevídané zvraty, ktoré snímok posúvajú do iného rozmeru. _ Zaradil sa vedľa monumentálneho Gone with the Wind- s 8. academy awards, ale ja osobne o trochu viac preferujem, až On the Waterfront, ktorý príde o rok, že už navždy zakotvil v mojej prestížnej TOP 10 najlepších filmov všetkých čias, istý okamih som si myslel, že by tam mohol byť aj tento Zinnemann, len to by musel mať už pred 6. rokmi- minimálne 80% ! (17.11.2018) (méně) (více)