Vrah Rosemary

Ničím neprekvapí, vrah je velmi sympatický, obete si vyberá zriedkavo, nástroj má velmi originálny, buď na niekoho vytiahne vidle alebo nôž, ktorý má pekne naostrený a prebodne ním hocikoho. Keď niekoho zabije, do ruky mu vloží ružu, má na sebe čiernu uniformu a čiernu helmu ako vojak. Narozdiel od Burningu to v niektorých momentoch nudí až sa to rozíde a niečo sa udeje, ale ako vravím stále je to len priemerná zábava s úchylnými gore scénkami 60 percent. (06.03.2009)

Ukážkový slasher s krásne drastickými a krvavými gore scénami. Jeden z tých kvalitnejších zástupcov tohto žánru. U širšej diváckej verejnosti možno málo známy a nedocenený, no je napínavý a celkom dobre zahraný ( čo je pri takomto žánri pomerne nezvyčajné ). A čo mala znamenať tá posledná scéna, to fakt neviem. (02.08.2010)

Mnohým ľuďom sa slasher horory (ktorých vynikajúcim príkladom je Vrah Rosemary) zdajú úchylné. Človek je v podstate odnepamäti tvor agresívny (viď staré obrazy sadistických mučení svätých, pred ktorými sa má kresťan ešte modliť). Skúste si vyhľadať obrazy martýria sv. Erazma, ktoré namaľovali Dieric Bouts (15.stor.) a Nicolas Poussin (17.stor.) a potom skúste povedať, že západná civilizácia nie je úchylná. Keď som túto fiktívnu a teda akceptovateľnú hororovú fantáziu videl prvýkrát, cítil som sa ako po poriadnej opici a k filmu som sa vrátil až po desaťročí. Režisér Joseph Zito nie je žiadnym majstrom v budovaní atmosféry, avšak jeho neuveriteľná hardcore verzia slasheru je žánrom, ktorý akúkoľvek atmosféru presahuje. Ak vo Fulciho filme obeť s prebodnutou hlavou umiera okamžite, Zito jej dáva ešte desať sekúnd. Ak Steve Miner necháva Michaela Myersa podrezať obeť jediným rozmachom, Zito štylizuje vraždu tak, ako keby šlo o krájanie chleba. Za tak intenzívne zážitky sa menej než päť hviezdičiek nedáva. Nemyslím, že je vhodné dívať sa na tento film dookola celý týždeň, rozhodne som však presvedčený, že toto dielo reflektuje objektívnu realitu sveta i subjektívnu realitu človeka omnoho zdarnejšie než väčšina iných filmov. Záverečné scény ponorené do znejasňujúceho oparu majú snový charakter, v ktorom sladké snenie ústi do nočnej mory a anticipuje "Elm Street". (14.01.2005)

Na tenhle film si pamatuju docela dobře. Někdy v osmé třídě nebo v prváku jsme na to šli do letňáku, protože jsme si mysleli, že je to pokračování Polanského Rosemary má děťátko. Prvotní zklamání z prozření, že to druhý díl není, však hodně rychle rozmetal film samotný se scénou s vidlema ve sprše v čele (pravda, byla tím jediným, co mi v paměti utkvělo dodnes). A tak jsem se k němu po sedmnácti letech rád vracel... Jenže návrat nebyl moc šťastnej. Tehdá v kině mě to snad bavilo, dneska mě to po většinu času nudilo. Za všechny negativa filmu jen pár – tak 40-50 minut mezi začátkem a koncem filmu je to fakt nuda; hlavní hrdinka mi byla neobyčejně nesympatická a to jak vzhledově tak chováním; nejhezčí herečku odkráglujou hned na začátku; vidle jako vraždící nástroj jsou dobrý nápad, ale asi jediný z celého filmu; potencionálního vraha vám okázale předhodí hned na začátku a na konci nezklamou, je to on. Závěrečnej hon po domě je docela zajímavej a i hudba často zachraňuje situaci. Jinak ale docela zklamání. (24.10.2009)

Skvelý whodunit slasher s vynikajúcim gore, dobre stupňovaným príbehom, klasickým námetom (stará nedoriešená vražda) a dobrou porciou atmosféry nočného malomesta. Okrem slabého rozuzlenia zamrzí hlavne nezaujímavý vrah (vojak s vidlami), čo je asi najväčší dôvod, prečo sa z toho nikdy nestala séria. (19.06.2015)