Moskva slzám nevěří

Pred pár dňami mi kamoš do telefónu hovorí: "Vieš čo Radko, minule som pozeral, koľko krásnych žien k nám ráno nastupovalo do fabriky. A potom som kukol na tie kancelárske fuchtle s častokrát nasranými tvárami a hovorím si: "Dobre je jak je. A je dobre, že sa to nemiešá. Aspoň sa v ľudskom rode udržuje fyzická krása. Len nech sa to kastovníctvo drží. Oni majú svoje radosti, ktoré vždy nakoniec ústia do frustrácie z materiálneho nedostatku a my máme tie svoje - záhradka, vínečko a posedieť si, ktoré možno majú aj tí druhí, len my k tomu nemáme tú vyššiu hmotnú nadstavbu." A tom vážení, je presne podľa mňa tento film so zaslúžene udeleným Oscarom. Poznámka: Ako vyvažujúcu protiváhu k civilne zobrazenému vzťahovému filmu by som doporučil pustiť si Balabanov Gruz 200. Moskva slzám neverí rieši problémy s veľkou dávkou humoru a napriek prítomnosti typicky ruskej melanchólie a smútku je aj vyznenie príjemne upokojujúce. Až si človek pomyslí, že bežné radosti i lásky sa nelíšili v závislosti na tom, či človek žil v komunistami riadenej krajine alebo na západe. A to si podľa mňa istú korekciu žiada. (13.05.2009)

Príbeh filmu začína v roku 1958 a trvá necelých dvadsať rokov. Počas tej doby sa prakticky nič nezmenilo a nezmenilo sa to ani o ďalších desať rokov, keď som to zažil osobne. Je to smutný, melancholický až depresívny film. Vzdialene mi pripomenul Lásky jedné plavovlásky. V tom nevľúdnom prostredí sa hrdinovia hrajú na nejaké ideály a deklamujú obvyklé frázy. Netuším, čím film zaujal amerických akademikov, ale verím, že pozretie si desiatich náhodne zvolených sovietskych filmov z toho obdobia by mi na túto otázku poskytlo uspokojivú odpoveď. Tuším však, že vysoké hodnotenie tomuto filmu môžu v súčasnosti dávať iba bývalí funkcionári Zväzu československo-sovietskeho priateľstva. (26.09.2010)

Už chápu Poláky, kteří “Španělskou vesnici” nazývají “Českým filmem”. Tohle pro mne byl tak trochu “Český film” očima kohokoli ze zahraničí. Nebylo to nijak trapné ani špatně zahrané, ale film ve mně vyvolal asi tolik fascinace jako červená na semaforu. Krom toho jsem to vůbec nepochopil? Kdyby se filmy daly přirovnat ke středověkému vojenskému vybavení a jeho součástí, tak tenhle bude ve své užitečnosti  někde na úrovni bradavek na hrudním plátu (02.06.2022)

8/10 Na svou delku prekvapive svizny film, sledujici zivot tri mladych kamaradek z ubytovny v prubehu 20 let. Kazda z nich je jina a tim padem ceka od zivota neco jineho. Pres sve divci idealy se ale postupne musi vyrovnavat s nenadalymi prekazkami v podobe nechteneho tehotenstvi, alkohlou a hlavne s katastrofalnim nedostatkem vhodnych muzskych partneru. Ve filmu se stridaji bezstarostne etudy s hodne drsnymi zivotnimi situacemi, s momenty ironickymi az komickymi. Az na par naznaku - napr. placeni stranickych znamek, nejlepsi lekarsky system na svete - se do filmu nedostala temer zadna idelogie, zato existencialni problemy, ktere v ruznych variantach prozivaji lide na celem svete, proto ani neprekvapi oceneni filmu Oscarem. (02.05.2008)

Na moje zoznámenie sa s ruskou/sovjetskou kinematografiou som si vybral túto klasickú Oscarom ovenčenú romantickú drámu. A musím povedať, že toto zoznámenie bolo vcelku vydarené. Na moje úprimné potešenie sa film vyhol takmer akejkoľvek komunistickej propagande (správanie sa niektorých postáv, resp. niektoré ich prejavy boli síce možno až príliš "politicky korektné", ale s priahliadnutím na ročník filmu to bolo ešte v medziach únosnosti), dokonca sú tu aj jemné náznaky kritiky systému - v jednej vete sa napr. kritizuje/zosmiešňuje plánované hospodárstvo. I keď toto má s kvalitou samotného filmu pramálo spoločného, pre mňa to predstavuje jedno z najväčších pozitív. Tie ostatné sú najmä príbeh ako taký, až prekvapujúco pestrá paleta charakterov, ktoré sú aj relatívne dobre prekreslené a dobré herecké výkony hlavných predstaviteľov - konkrétne nad všetkými vyniká Alexej Batalov jednak herecky a jednak má najsympatickejšiu postavu, vďaka ktorej má druhá časť lepšie "grády" ako prvá, melancholickejšia a vďaka ktorej sa moje hodnotenie, ktoré kolísalo medzi 3 a 4*, prehuplo do vyššej triedy. U mňa takých 7-8/10. (19.04.2006)