Jozef Mak

Nakoľko je to (stále) povinné čítanie, je fajn, že takýto film vznikol. V dnešnej dobe by po prečítaní asi málokto pochopil. Nehovorím, že po dopozeraní áno, ale predsa. Skôr stredoškolákov prinútite stráviť dve hodiny pred telkou ako to prečítať. Čo je ale tento film? Čistokrvná, dobre obsadená, nudná depresia. Až tu divák reálne pochopí, prečo oni non-stop chľastali, mlátili ženy, mali plné stodoly sena atď. Aj keď Bebjaka nemám rád, astmošku vystihol. Síce mu k tomu vo veľkej miere dopomohla spolupráca so Zubercom a skvelá výprava, občasné kamerové fintičky a polozábery to dobre doplnili. Rozhodne to nie je film, ktorý by ste si dali len tak s chlebíkom, ale skôr s flašou domácej a susedkou na sene. Podstata človeka milión bola zachytená, dá sa to pekne rozanalyzovať, snáď aj pochopiť. Na TV film to nepôsobilo lacno. Je ale veľmi fajn, že to nevzniklo v dobách dávno minulých. Asi by to bolo kratšie, ale nepozerateľné a nepočúvateľné. Objektívne dve, jedna navyše za klasiku v "modernom" šate. 3 z 5 (08.01.2022)

Oceňujem odvahu a chrabrosť, s ktorou sa tvorcovia pustili do filmového spracovania námetu, ktorý je veľmi literárny. Rozprávač, ktorý knižný príbeh posúva do nadosobnej a nadčasovej roviny, vo filme nemá až takú veľkú moc, hoci preberá aj úlohu literárnej „bielej postavy“, no má však ženský hlas poľudšťujúci  drsnú realitu a zvýrazňujúci emócie. Film je oveľa depresívnejší ako kniha, po dopozeraní zostal vo mne oveľa väčší pocit zmaru a beznádeje, a to som román čítal dvakrát. Postavy, ktoré sú výrazné a dôležité v literárnej predlohe, napr. Jožova krstná Hana Meľošová, sú tu na úrovni komparzu, naopak viac priestoru a významu nadobúda jej manžel (T. Maštalír), ktorý upozorňuje na negatívne javy na slovenskej dedine začiatkom 20. storočia. To platí aj pre epizodickú postavu Makovho biologického otca Gregora Biaľoša, ktorý tu doslova zažiari v skvelom podaní A. Bártu. Takisto J. Bárdos v roli Maruše je presvedčivá: krásna i rapavá. Nechápal som ako sa mohla utopiť, i keď zámerne, v sude s teplou vodou na pranie bielizne, nerozumiem tomu ani teraz po filme. Jula, ktorá je v románe priam stelesnenie utrpenia, úbohá chudera, ktorá dokonca žiada manžela Jozefa, aby ju zbil ("Jožko, veď ma len zbi! Ľudia ani neveria, že sme muž a žena."), vo filme oslňuje vnútornou krásou a vôbec nepôsobí ako mrzáčka. Až takú peknú som si ju na základe literárnej predlohy nepredstavoval. J. Kvantiková postrčila Julu do vyššieho levelu. Jozefa Maka mohol hrať ktokoľvek, veď je to človek ako milióny obyčajných ľudí, no D. Hartlovi sa podarilo stvárniť nielen túto vlastnosť, ktorú hrať ani nemusel, ale i nezdolnosť a silu čeliť nepriazni osudu. Predsa som však očakával niekoho silnejšieho, kto by vyzeral menej chlapčensky... Jozef Mak tvrdo makal ako drevorubač, vláčil ťažké vrecia na dunajské lode a navyše je to posledný preživší, v podstate všetci jeho blízki tragicky zahynuli. Zato Jožovho brata Jána Maka som vďaka J. Lojovi nevnímal až natoľko záporne. A nakoniec to, čo so sebou dorobila D. Mórová v roli Makovky si zaslúži poklonu. Tvorcovia sa držali predlohy a súčasne ju svojsky interpretovali. Hoci kniha ponúkla na záver istú katarziu, film je zničujúci, toto je peklo na Zemi, kde postavy nemajú šancu dožiť sa staroby, no možno zafunguje ako silná facka; nebuďte pasívni, preberte sa. (02.01.2022)

Bebjak jede! Filmy, seriály, telka, kino, internet... ten chlap sa posledné roky nezastavil. Zdá sa, že tu nikoho lepšieho nemáme, kto remeselne slušne zvládne väčšinu žánrov, ktorých striedanie ho baví. Prišlo tak aj na adaptáciu klasického románu – a JOŽO MAK je teda takový – makový. V dobrom zmysle. Páčilo sa mi to proti mojej vôli... Je to napísané s ohľadom na predlohu, chvíľami čudne skratkovité, výborne zahrané a štandardne dobre zrežírované. Ale hlavná je pre mňa otázka, ktorá zostáva – či sú dnes natočené adaptácie slovenskej klasiky tou správnou cestou súčasnej kinematografie. Lebo čo je slovenská literárna klasika okrem hory diel, ktoré nikto nečíta ? Prečo – to je jasné. Lebo všetko je to o tom istom – o ťažkom údele Slováka. Nielen že sa obvykle narodí v blbej dobe a debilnom prostredí... ale všetko je proti nemu - chudoba, chlast, nevera, Maďar, Turek, cisár, pán, vzdelanec aj Žid, iní Slováci ostatne tiež, nácek, buržuj, feudál, komouš, všetci sú proti Slovákovi (len tá príroda ho aspoň občas podrží – v závislosti od literárneho obdobia). A príbeh veľkého vlastenca, umelca, zvelaďovateľa Matice – a súčasne ľudáka, tisovca a arizátora Cígera - Hronského o „človeku milión“ je esenciou tejto tragiky, ktorá tvorí podstatu slovenskej kultúry. Stále dokola to isté – len v rozličnej literárnej forme. A slovenský „filmový priemysel“ je vo formálnom spracovaní ešte menej nápaditý – JOZEF MAK sa vo svojej filmovej podobe napriek profesionálnej krásnej kamere či parádnej modernej hudbe v podstate neveľmi líši od podobných filmov zo 70. rokov. Proste konvenčné a remeselne solídne filmovanie (s nejakými leteckými pohľadmi a uhlami kamery navyše si na mňa nepríde). Každopádne, je to kvalitná adaptácia, ktorá dokáže zaujať aj vyvolať emóciu, ale obávam sa, že do budúcna jej zostane predovšetkým jedna zrejmá funkcia - a to vyučovacia.. Lebo očakávať, že by sa dnešná školopovinná mládež do čítania niečoho takého púšťala, keď má filmovú verziu (ale aj keby nemala), je totálne iluzórne. (02.01.2022)

Sem-tam niekto vytýka výber mužských hercov, že treba zemitejšie a drsnejšie typy. Nuž, týmto bratislavským chalaňom naozaj chýbajú už len legíny (rozumej Maštalírovi a Hartlovi). Lenže každá doba proste produkuje určitý typ ľudí a kde už dnes chcete hľadať írečitého dedinského ogrgeľa z prelomu storočia? Dnešná doba vyprodukovala tento herecký ansámbl, tak čo sa budeme sťažovať. Judita Bárdošová sa tradične blysla svojou slovenčinou bez prízvuku, za čo jej patrí uznanie. Hudba možno bola príliš dramatická, ale zato skvelá, kľudne si to vypočujem aj mimo filmu. Za mňa vskutku vydarený počin. (08.01.2022)

⚪️Jáj, Peťo, Peťo, prečo mám ja pocit, že tento film je vyslovene robený na to byť premietaný na hodine slovenčiny? Kamera fajn, zase sa hráme na nejaký art, šikmé uhly, pohľady z boka, closeupy na tvár (či to treba v adaptácii klasickej novely je rečnícka otázka), to isté veľmi pekné exteriéry, aj tá hudba celkom rezonuje, aj keď sa občas skôr ponáša na nejaké ambienty z hororu a nie sociálnej drámy, ale čo nepochopím, je ten ale že úplne nepotrebný voiceover, ktorý dovysvetľováva už z kontextu zrozumiteľne informácie a narážky a reprodukuje odstavce z diela. Ale vlastne áno, pre žiakov je to potrebné, ak by to náhodou Janko zo štvrtej lavice nepochopil.⚪️ Dialógy sú tiež na zamyslenie, že sa tam niekto v tom storočí s krásnou slovenčinou opýta: ,,Si v poriadku?" ,,Ále choď.." ,,Chýbaš mi." Takisto strih je veľmi zvláštny, napr.: strih - Jozef pasie ovce, strih - tak nám zhorel dom, scéna má dve minúty a nič za nedozvieme, strih a sme v lese a ideme na vec s Marou, strih - drevorubač umrel a len tak medzi rečou sa dozvieme, že to bol jeho otec, divák, čo tú slabú vetu náhodou prepočul, má smolu a tak dále, všetko sa skrátka deje od jedného k druhému, ale akoby to nedržalo pokope, nakrútené je to automaticky a reťazovo, ako v samotnom diele, ale ten, kto na tej hodine slovenčiny naozaj pozor nedával sa v tom veľmi zdarilo postráca, to som si istá. To, že skrz túto formu to nemá skoro žiadnu možnosť vyvolať emóciu či sympatie k Makovi, je snáď jasné.⚪️ Herecké obsadenie radšej bez komentára, na to, že máme na Slovensku 20 hercov, čo musia byť na očiach stále sme si už zvykli. Mne len zostala otázka, že prečo si Bebjak vybral práve Maka, dielo, ktoré už je jednak prekonané a jednak problémy, ktoré postava rieši a sú pre ňu fatálne už dávno pre spoločnosť problémom nie sú - keďže ,,na hromade" a s deťmi už žije kde kto. A dovetok - Bebjak chce byť slovenský Eggers, aj Správou aj týmto tu, strašne chce byť, ale je ním maximálne vo svojich očiach.⚪️ (01.01.2022)