Jozef Mak

Som nadseny: nemozem uverit, ze Slovaci natocia skutocne dobry a kvalitny film, s nasimi hercami, v nasich podmienkach!!! Od cias komunizmu sa to totiz zial nestava, nakolko ti socialisticki reziseri, komunizmom donuteni tocit kvalitne filmy, akoby sa padom sociku komplet pominuli na rozume a okrem nadavok a sexualnych hrubosti nedokazu vyprodukovat uz ani to makke f. Takze z duse fandim tejto reziserskej generacii, co pomaly vytlaca rekvizity zaslych cias. 4* v pohode, by som dal 4.5* ak by to slo. (27.03.2023)

Nepamätám si, že by ma niekedy slovenský film dohnal k slzám, ale Bebjakovmu novému televíznemu dielu sa to podarilo. Úprimnosť s akou Hronský komentoval nevraživosť a ľudské chyby hrdého kresťanského národa je ohromujúca. V rukách Ondreja Šulaja, ktorý zvládol do scenára preniesť poetiku knihy spoločne s iróniou, absurditou a humornými momentmi (po ktorých spravidla prichádza tvrdá rana krutého života) a rukách Petra Bebjaka, ktorý veľkú výzvu v podobe historického filmu zvládol bravúrne po produkčnej aj režijnej stránke (a tak sa nám v kontraste so Slovanmi ujazuje, že pokiaľ má Bebjak dobrú - hoc aj dobovú - predlohu a schopného scenáristu, tak je zárukou vysokých filmárskych kvalít). Nikdy som nebol hrdým Slovájom so zaťatou päsťou pritláčajúcou sa k hrudi, ale pre tentokrát sa presne takto cítim. Som hrdý že niekto prostredníctvom jedného z najvplyvnejších médií spracoval takto kritické dielo a to najmä v dobe, kedy práve v mnohých prípadoch tá časť hrdého Slovenského národa takto priamu a silnú kritiku potrebuje. Tak isto som hrdý na skvelý kasting, ktorý naším jasným hviezdam nič nedaroval a mnohí z nich, či už Loj, Hartl, Mórová či Bárdos sa objavujú v polohách, v akých sme ich ešte nevideli. Jozef Mak, človek milión sa tak pre mňa stal jedným z najväčších prekvapení a tak isto jedným z najintenzívnejších umeleckých zážitkov slovenskej filmovej tvorby za posledných desať rokov. Nebojím sa dať Jozefovi Makovi 5 hviezdu. Takú peknú, rýdzo Slovenskú, ale jednoznačne poctivo vybojovanú. (01.01.2022)

Oceňujem odvahu a chrabrosť, s ktorou sa tvorcovia pustili do filmového spracovania námetu, ktorý je veľmi literárny. Rozprávač, ktorý knižný príbeh posúva do nadosobnej a nadčasovej roviny, vo filme nemá až takú veľkú moc, hoci preberá aj úlohu literárnej „bielej postavy“, no má však ženský hlas poľudšťujúci  drsnú realitu a zvýrazňujúci emócie. Film je oveľa depresívnejší ako kniha, po dopozeraní zostal vo mne oveľa väčší pocit zmaru a beznádeje, a to som román čítal dvakrát. Postavy, ktoré sú výrazné a dôležité v literárnej predlohe, napr. Jožova krstná Hana Meľošová, sú tu na úrovni komparzu, naopak viac priestoru a významu nadobúda jej manžel (T. Maštalír), ktorý upozorňuje na negatívne javy na slovenskej dedine začiatkom 20. storočia. To platí aj pre epizodickú postavu Makovho biologického otca Gregora Biaľoša, ktorý tu doslova zažiari v skvelom podaní A. Bártu. Takisto J. Bárdos v roli Maruše je presvedčivá: krásna i rapavá. Nechápal som ako sa mohla utopiť, i keď zámerne, v sude s teplou vodou na pranie bielizne, nerozumiem tomu ani teraz po filme. Jula, ktorá je v románe priam stelesnenie utrpenia, úbohá chudera, ktorá dokonca žiada manžela Jozefa, aby ju zbil ("Jožko, veď ma len zbi! Ľudia ani neveria, že sme muž a žena."), vo filme oslňuje vnútornou krásou a vôbec nepôsobí ako mrzáčka. Až takú peknú som si ju na základe literárnej predlohy nepredstavoval. J. Kvantiková postrčila Julu do vyššieho levelu. Jozefa Maka mohol hrať ktokoľvek, veď je to človek ako milióny obyčajných ľudí, no D. Hartlovi sa podarilo stvárniť nielen túto vlastnosť, ktorú hrať ani nemusel, ale i nezdolnosť a silu čeliť nepriazni osudu. Predsa som však očakával niekoho silnejšieho, kto by vyzeral menej chlapčensky... Jozef Mak tvrdo makal ako drevorubač, vláčil ťažké vrecia na dunajské lode a navyše je to posledný preživší, v podstate všetci jeho blízki tragicky zahynuli. Zato Jožovho brata Jána Maka som vďaka J. Lojovi nevnímal až natoľko záporne. A nakoniec to, čo so sebou dorobila D. Mórová v roli Makovky si zaslúži poklonu. Tvorcovia sa držali predlohy a súčasne ju svojsky interpretovali. Hoci kniha ponúkla na záver istú katarziu, film je zničujúci, toto je peklo na Zemi, kde postavy nemajú šancu dožiť sa staroby, no možno zafunguje ako silná facka; nebuďte pasívni, preberte sa. (02.01.2022)

Jozef Mak - človek milión. Dielo Cíger-Hronského zareznovalo na škole o niečo viac ako ostatné klasiky - práve svojou obyčajnosťou a realistickosťou. S filmom to dopadlo ale rozporuplne. Na jednej strane na televíziu kvalitné spracovanie, dobré zasadenie a relatívne dobré herecké výkony, ale aj miestami nehodiace sa pokusy o modernu (podbiehanie vkusu diváka), sex (pre školy tým pádom asi nehodiace sa) a nedomyslené obsadenie. Taký Maštalír sa so svojím zovňajškom, výškou a strihom vlasov vonkoncom nehodí na rolu, ani celkovo do starovidieckeho prostredia. Pýtalo si to dať priestor o niečo staršej, vyzretejšej generácii hercov, ktorí by viac zapasovali do daného prostredia. Na viac ako silnejšie 3 hviezdy to tak nie je. Chcel by som však pochváliť RTVS za navrátenie sa k točeniu našich klasických diel. Kiežby v tom chceli pokračovať, učiť sa z počiatočných chýb a netlačiť tak silno na pílu moderny. Klasike to nesvedčí. (02.01.2022)

J. C. Hronský bol zakázaný autor. Jediné knihy, ktoré boli súčasťou našej knižnice, boli krásne rozprávkové príbehy „Smelý zajko“ a „Smelý zajko v Afrike.“ Viac jeho diel som dlho nepoznala a aj dnes je divné čítať o politických postojoch autora, kvôli ktorým radšej po vojne opustil Slovensko. O to zaujímavejšie pôsobí jeho román Jozef Mak. Osobne by som ho zaradila medzi prvých päť najlepších diel slovenskej literatúry. V tejto – filmovej podobe však tiež nebol vôbec sklamaním. Naopak. Po dlhej dobe hodnotím takto vysoko slovenský film. Príbeh netreba podrobne opisovať. Jozef Mak – jeden z milióna. Mohlo by sa zdať, že od narodenia ho stretáva len samé nešťastie, ale z môjho pohľadu je to inak. Ide o neuveriteľnú schopnosť každého človeka aj napriek okolnostiam ráno znova vstať a žiť svoj život najlepšie, ako dokáže. Ľudská vôľa ako najpevnejší materiál? Dielo teda vyznieva v závere optimisticky. Pozitívne hodnotím aj herecké výkony, hudobné pozadie a zábery zo slovenskej prírody, ktoré potešia oko. (11.01.2022)