Rysavá jalovica

Toto boli roly ako šité na mieru Jozefovi Kronerovi. Hoci by nebolo spravodlivé vnímať ho len ako "potrešteného prostáčika", pretože on bol hercom akýchkoľvek charakterov .. neviem, ako sú tieto staré veselohry chápané súčasným mladým publikom, myslím si však, že daný žáner v danom čase ani nemohol byť natočený lepšie. (03.01.2016)

Vynikajúci film, povedal by som, že asi jeden z najlepších slovenských v celej histórii. Ja mu s obľubou dávam prívlastok "slovenský Pulp Fiction" a to najmä preto, že je to bezpochyby film kultový, je plný nesmrteľných hlášok a samozrejme nemôžem opomenúť skvelé herecké výkony hlavných protagonistov, zasadené do naturalisticky podanej slovenskej dediny. Jednoducho klasika nad klasiku. PS: Aj "moderná" verzia s Latinákom a Kemkom sú dobré, aj keď originál je neprekonateľný... (14.01.2012)

Rysavá jalovica je slovenskou klasikou. S tým sa nedá nič robiť. Ale čím už môže abstinentská agitka zaujať dnešných divákov? Hereckými výkonmi, archaickým jazykom? Isteže, jedným aj druhým, ale aj tak je to klasika, ktorú chce mať každý absolvovanú, ale málokomu sa do nej chce pustiť. Tak aspoň v tom má zmysel tento dobre nakrútený a zahraný televízny film, že približuje literárnu klasiku nečitateľom. (28.12.2014)

Tak na nasho Jozka Kronera nemam ine ako bohemsky ovencene slova vyjadrujuce vdaku za jeho celozivotne ucinkovanie. Pre mna je tento film vrchol jeho komedialneho umenia. Majster v improvizacii, slova, grimas, vtipkarcenia a spolu s Rajniakom, neodlucitelna dvojka komedie vytvarali neporazitelnu dvojicu humoru. Klobuk dolu a velka ucta pred tymho filmovym a divadelnym velikanom, jeho spoluputnikom Rajniakom a jednym z najlepsich Slovenskych reziserov Martinom Tapakom. (15.01.2013)

Predtým, než skončil Janko Kroner tam, kde skončil, to bol jeden z najcharizmatickejších slovenských hercov súčastnosti. Hanba mi, že k jeho strýcovi som sa dostala až teraz. Jednoduchý príbeh slúži ako perfektný podklad na humorné situácie, vďaka krátkej stopáži tu niet hluchého miesta. Smiala som sa v podstate stále. Ani svojho pravidelného spoločníka nepočujem každý deň smiať sa tak nahlas. Za 62 minút som sa naučila, že slovenská kinematografia nie je taká zúfalá, aspoň nie ak siahnem o pár desiatok rokov naspäť a pripomenula si, že dej skutočne nemusí byť prekombinovaný, aby bol pútavý. A po rokoch som objavila pôvod známeho označenia "mrcha žena". ;) (15.09.2016)