Rysavá jalovica

Ja by som sa za tým Adamom vypravil skontrolovať, či stále ešte drží sľub, len keby to na samom konci sveta nebolo... Slovenská mentalita ako vyšitá a pokiaľ budeme ignorovať vtedajší žargón, tak ten jednoduchý príbeh o alkohole je ako zo súčasnosti...:) Jozef Króner je už raz a navždy Krt, Krtko a Brtko v jednom. Pokiaľ má niekto pocit, že emancipácia je otázkou posledných dvoch dekád, tak nech to povie do očú Krtovej žene Eve a žene jeho suseda. No tie by vás priviazali o kôl ako tú jalovicu... (31.10.2013)

K tejto kinematografickej klasike som sa dostal po viac ako polstoročí po jej vydaní. Sobotný večer jarných prázdnin vytvoril ideálne podmienky na spoločné domáce kino. Kukučínovu poviedka ma ako povinné čítanie milo oslovila. Je to jednoduché, ale hodnotné dielo s dôležitým posolstvom: "NEPI! V knižke ma zaujali realistické, ba až atmosférické opisy akejsi tichej a melancholickej nálady slovenskej zimnej krajiny. Film v tomto ohľade nesklamal. Dielu slovenského dramatika sa dostala solídna obrazová pocta v prevedení absolútneho klasika československej režisérskej scény, Martina Ťapáka. Herecké obsadenie bolo na príbehové postavy ako stvorené. Na Kronerov prejav sa jednoducho nedá nespoľahnúť. Šesťdesiatdva minút na Rysavú jalovicu úplne stačí a divákovi sa ešte dostane niekoľko vrchovatých hrstí tradičného slovenského humoru minulého storočia. Milo pobaví aj v súčasnej dobe.  Rysavá jalovica je klasika slovenskej umeleckej kultúry, ani poviedka ani film by nemali uniknúť žiadnemu Slovákovi. Odkaz striedmosti bude nášmu národu ešte dlho na oči vyhadzovať. Vďaka pán Kukučín, vďaka. (19.05.2023)

Pozoruhodný príspevok do kazuistiky alkoholovej toxikológie. A nielen alkoholovej ale aj tej susedskej. Umelecky i kostýmovo presvedčivá adaptácia literárnej klasiky. Za zmienku stojí najmä skvelý kameramanský výkon rozkmitaného vnímania sveta naslopancov, alko halucinácie a výstižné dialógy ukazujúce opilecké poňatie spravodlivosti, dohadovanie kšeftov a následnú kocovinovú ublíženosť. (06.01.2015)

Normalizacia roku 1970 uz vdaka Moskovskym Protokolom 1968 zarezavala v Ceskoslovensku naplno. A tak bolo pomaly ale isto jasne, ze vysiny 60. rokov su definitivne tatam. Nastupovala tvrda normalizacia - v zivote spolocnosti, rozhlase, televizii, filme, novinach, v politike ... proste vsade. Tak sa tocili taketo komedie, aby sa odlahcila tvrda a surova realita vsadepritomnej normalizacie. Sfilmovania diela Martina Kukucina Rysava Jalovica sa chytil reziser Martin Tapak. A sfilmoval to tak, ze bravurne. Kroner /Obchod Na Korze/ bol megatalent, o tom zadna. A tie dialogy sa proste nedaju zabudnut. Takze u mna ako mylovnika ceskoslovenskej kynematografyje je tento skvost /a Ctyri Vrazdy staci, drahousku/ urcite vyssie ako Holleho Medena Veza. Za rok 1970 mam vsak rad aj Kachynovo Ucho. PS Jo, za normalizacie sme vedeli tocit jednu pecku vedla druhej, dnes ... a radsej sa nejdem ani rozculovat nad dnesnou "tvorbou". 92 % (12.03.2013)

Adaptace tehdy 85 let starého díla Martina Kukučína: zimní, předvánoční příběh "kapcáře" Adama Krta z Adamoviec (kapce jsou vysoká soukenná obuv, nošená zvl. v zimě), který jde na trh a za utržené :) peníze má pořídit něco adekvátního. Smlouvá o jalovici, až nakonec uspěje u "kmotra" Trnky. Jenže tehdy to teprve začíná... a v této tvrdě matriarchální společnosti snad ani nelze nečekat, že za vším bude žena, když se jim kráva najednou ztratí. A je Krt následně vyhnán z domu a Trnka ho musí dlouze hledat... Asi je potřeba být trochu Slovák, aby to člověk plně docenil (třetí hvězda je čistě za idylický závěr). :) P. S. Překvapilo mě, že už tehdy měli perníčky se zrcátkem (hodně podobné tradičním záhřebským licitarům) a dělali andělíčky ve sněhu (Krtova žena Eva v jedné vidině). (27.01.2013)