Oscar Wilde

Objektivně by moje hodnocení sneslo o hvězdu míň, ale Oscar Wilde je moje srdcovka, takže sto osmnáct minut jeho společnosti skrze fantasticky okouzlujícího Stephena Frye mě nutilo sledovat obrazovku se zářícíma očíčkama a zatnutýma pěstičkama. Scénář je skvělý (i když Wildeových glos mohlo být o pár víc), herecký výkon Juda Lawa odzbrojující, anglické prostředí správně anglické a obdivné pohledy mladých mužů nasměrovaných k Oscaru Wildeovi jsou tak výmluvné, že nepotřebují komentář. Pro Wildeovi obdivovatele povinnost. (13.03.2013)

Jedna z životních rolí Stephena Frye, který tentokrát mohl těžit z postavy, jako by mu psané přímo na tělo. Pokud si totiž přečtete jeho autobiografii Moab Is My Washpot, zjistíte, že Oscara Wilda obdivuje od dětství. A pokud se podíváte na některá z jeho mnoha veřejných vystoupení, naskytne se vám pohled na muže, který, narodil-li by se od 150 let dříve, mohl být Wildovým dvojníkem. Oba pocházejí z vážených, akademicky založených rodin, oba mají obrovskou slovní zásobu a vytříbenou rétoriku, oba si zakládají na poměrně nemainstreamovém stylu oblékání, oba jsou homosexuálové, oba mají staromilsky romantický pohled na vztah mezi dvěma muži, oba si potrpí na výrazně mladší partnery, oba se v Anglii proslavili především svými literárními schopnostmi a jejich knihy se staly bestsellery. Neexistuje tedy pravděpodobně herec, který by se na Wilda hodil více; a neexistuje ani role, která by se více hodila pro Stephena Frye. Bohužel ze scénáristického a režisérského hlediska si dokážu představit film, který by z podobné látky dokázal vytěžit mnohem intenzivnější zážitek. V konečném důsledku je to ale film, který vás přímo nutí vzít si z knihovny vše, co tento známý irský spisovatel kdy napsal, a to nehledě na to, zda jste jeho díla četli stokrát anebo nikdy. Velkou zásluhu na tom má i podmanivý hlas Stephena Frye, který v průběhu celého filmu cituje ukázky Wildova díla a který z každou vyřčenou větou jasně ukazuje, proč se v Británii jím namluvené audio knihy těší obrovské oblibě veřejnosti. (04.10.2012)

Kedže zvyknem pri hodnotení prihliadať najmä na výpovednú hodnotu samotného príbehu a spôsob spracovania je pre mňa väčšinou druhoradý, musím na úvod zdôrazniť, že samotnému filmárskemu remeslu by som v tomto prípade dala pravdepodobne maximum. Veľmi dobrá réžia, kostýmy, kamera, vynikajúce herecké výkony - nemám čo vytknúť. Horšie je to s celkovým dojmom zo samotného príbehu. Aj keď mám životopisné filmy rada, tento má príchuť horkého blenu. Pre mňa je to príliš ťažké a nepochopiteľné sústo, ktoré nechcem a nemôžem prehltnúť. Odsúdenie určitej formy zvrátenosti a nepochopenie Wildeovej životnej filozofie (ktorú sebavedomo a cynicky prezentoval ako boj proti pokrytectvu), sa u mňa striedalo s prílivom ľútosti nad človekom, ktorý je považovaný v literárnom svete za tak výraznú osobnosť. Áno, ako spisovateľ vynikal úžasným majstrovstvom slova, ale to zďaleka nestačí k tomu, aby bol v mojich očiach osobnosťou. Tou je pre mňa človek, ktorý nielenže vyniká v niektorej oblasti ale musí vynikať hlavne charakterom, hľadať a šíriť Pravdu a poznať zmysel života, ktorý je veľký duchom a zároveň pokorný k životu, ktorý vyniká čnosťami, t.z. má stálu a trvalú dispozíciu konať a usilovať sa o dobro... V tomto filme Oscar Wilde takým určite nebol. Celkový dojem iba za dva.... (24.10.2010)

Kto má Wilda rád, ocení tento poctivý a autentický prepis jeho životného príbehu. Pre ostatných, obávam sa, to bude príliš zdĺhavé a možno aj v podstate nudné spracovanie života spisovateľa, ktorý dohromady ani nič poriadneho nenapísal a známy sa stal najviac tým, že ho odsúdili za homosexuálne styky. S tým bude súvisieť aj ochota uznať neskutočné herectvo S. Frya aj J. Lawa, ktorí excelujú v každej scéne, aj vo väčšine tých, ktoré zobrazujú každodennú existenciu viktoriánskej spoločnosti. V tom je veľký klad a zároveň aj zápor filmu, ktorý je totiž pozoruhodne triezvy a umiernený, čo ma vzhľadom k dynamickosti a premenlivosti Wildovho života prekvapilo. Je totiž naozaj životopisný, nevytrháva iba extrémne situácie, na ktoré boli osudy veľkého dramatika tak bohaté, práve naopak. Ktovie čo by naň povedal sám básnik života, excentrický estét a zarytý provokatér Wilde. (03.05.2007)

Keď tak čítam tunajšie komentáre, vidím, že niekomu možno postačilo, že tvorcovia filmu "neuhli kamerou" pred homosexuálnymi scénami, mne to ale rozhodne nestačilo. "Uhli" totiž pred ozajstnou drámou Wildeovho života a len sa tak frivolne zviezli na "atraktivite" témy. Hovoriť otvorene o tejto stránke umelcovej osobnosti nie je nijakým hrdinstvom ani zásluhou. Scéna zo súdnej siene našťastie podtrhla jeden dôležitý moment: Wildeova mravná "zvrátenosť" tu totiž zafungovala iba ako zástupný symbol odvekej bariéry medzi "normálnym" meštiackym svetom a "nenormálnym a nemorálnym" svetom umelcov. Ak si ale človek po tomto neškodnom filme znovu prečíta napríklad Oscarovu trpkú epištolárnu spoveď menom "Epistola in carcere et vinculis" - vyškerí sa naň ozajstná, do krvi rozdrásaná a mokvajúca rana z jedného vzťahu - samozrejme, vzťahu medzi Osacrom a Bosiem. Vzťahu medzi odovzdaným, chápavým, citlivým a preto zraniteľným mužom a jeho opakom, egoistickým, neurotickým a výpočítavým frackom, ktorý spôsobil smrť slávneho spisovateľa omnoho skôr, než mu k nej dopomohlo fyzické vyčerpanie a trvalo poškodené zdravie z dvojročných nútených prác. Wilde s obľubou vravieval, že do svojich diel vkladal iba svoj talent, zatiaľčo svojho génia vložil do svojho života. Ak by sa chcel v budúcnosti nejaký filmár opäť zmocniť témy Wilde, možno by do svojho diela nemusel vložiť svojho génia, ale talent, ten by som poprosil vyžmýkať do poslednej kvapky. P. S. Stephen Fry, akokoľvek mu vlastne režisér nedal veľa príležitostí ukázať aj čosi viac, než len masku dekadentného pôžitkára s vlhkým pohľadom, sa predsa len narodil práve pre túto úlohu, to teda fakt. (21.01.2008)