Poslední jednorožec

Zo začiatku som sa do toho sveta akosi nemohol dostať, no od momentu, keď sa jednorožec dostane k čarodejnici, som to celé už len hltal a akoby som mal pred sebou pravú temnú staroslovanskú rozprávku. Nedá sa to pobrať na prvý raz, lebo je tam veľa zaujímavých vecí, nad ktorými sa dá dlho uvažovať, na prvý pohľad mnoho nepodstatných detailov (napríklad oči jednorožca / Amalthey a ich skúmanie Hagardom), ktoré však tvoria významnú časť celku. Navyše príbehom prechádza jedna nádherne smutná pesnička, ktorá sa však rovnako ako film docení až po viacnásobnom počutí / pozretí. 10/10 (08.10.2011)

Jasné, že to už nie je na päť, ale pri tomto filme ma napadlo niečo zaujímavé. Nechcem to nazývať nostalgiou, ale skôr nejakým psychologickým efektom, ktorý by si vyžadoval kľudne aj nejaký hĺbkový psychologický rozbor. Totiž fakt, že pri skoro každej scéne som si uvedomoval, že som ju videl pred 25 rokmi a skoro celú si ju pamätám. Tak som sa tešil stále na ďalšiu a ďalšiu a mal nesmiernu radosť zo svojej dlhodobej pamäti. Z filmov, ktoré som videl pred dvoma týždňami si totiž pamätám podstatne menej. No a tá neuveriteľne kúzelná nostalgia je druhý stupeň zábavnosti. Tretí je samotný film, ktorý emocionálne stále funguje aj po tridsiatke. Keď raz budem mať slovnú zásobu prevyšujúcu obsahy komentárov na csfd, tak prisámbohu tú štúdiu napíšem. (19.05.2014)

,,...JEDNOROŽEC, HAGGARDE! HAGGARDE, JEDNOROŽEC...! __ Po dlhom čase som si znovu pozrel tento film, ktorý som v detstve veľmi rád pozerával a ktorý patril medzi moje najobľúbenejšie rozprávky a zanechal vo mne snáď ešte lepší dojem ako pred rokmi. Pôvabný jednorožec, dokonale stelesnené zlo ako Rudý býk a tiež výborné spracovanie Haggardovho hradu a veľkolepé finále ostali v mojej mysli doteraz. Film má veľmi peknú animáciu, aj keď som nikdy neholdoval japonskému anime tu nie je až tak okaté. Atmosféra je miestami svojim pochnúrnym spracovaním až hororová (ako malý som sa niektorých pasáži celkom bál), rovnako si však urdžuje aj svoj citeľný poetický tón založený na západoeurópskej mytológii doprevádzaný pomerne vydarenými pesničkami, kde však prespievané do češtiny (inak prvotriedny dabing) nedávajú príliš veľký význam. Tiež som nedokázal pochopiť, že jednorožec má citeľné ženské rysy, je nahovorený herečkou Miou Farrow, avšak v dialógoch o nej hovoria v mužskom rode, nehovoriac o tom, že úvod kedy sa jednorožec len tak povšimne, že už je jediným v lese a nepozná príčinu je akýsi chabý. Tieto nezrovnalosti však nijak výraznejšie nevyrušujú v deji, ktorý ma znova okúzlil a plné hodnotenie tu nie je ako v mnohých prípadoch čisto z nostalgie. (21.03.2008)

Nejúžasnější pohádka, jakou znám a která přesto není takovou pohádkou, jakou se z počátku zdá být. S knižní předlouhou se sice rovnat nemůže, hlavní charaktery jsem si také vysnila jinak... ale Jednorožka s Rudým býkem splnili má očekávání na 100%. Když k tomu přidám milé písně, nemohu než povstat a zatleskat :) "Jednou zase budu smrtelný a tak vím něco, co jednorožec vědět nemůže: vše, co umírá, je krásné, dokonce krásnější než jednorožec, který je nejkrásnějším tvorem na světě..." (19.09.2008)

Pohádka, která mě vždycky dojme, pro děti možná moc smutná, když princ nabude s lady Amaltheou, ale zase na druhou stranu jsou zachráněni všichni jednorožci a zlý král Haggard je poražen. Vždycky mě děsila kostra hlídající hodiny, jak jí začaly svítit ty oči po tom, co se napila Schmendrickova „vína“... Mama Fortuna a její obludárium jsou úžasní a stromová dáma, která málem umačká Schmendricka je taky krásná... Nemyslím si, že animace pokulhává, jak jsem četla, naopak mě velice zaujala, protože je to něco jiného, obzvlášť teda jejich oči. Jako celkový příběh na mě působí originálně a kouzelně, jeden z mých dětských filmů, ke kterému se stále ráda vracím... (27.04.2008)