Charing Cross Road č. 84

Vo svojej podstate nenápadný, ale príjemný film pomalšieho tempa, ktorý sa odohráva na oboch koncoch Atlantiku s konfrontáciou založenou iba na listovej komunikácii. Spočiatku ma bavili tie jemné nuansy, bežné životné osudy, veľmi jemný humor a tiež to, do akých zákutí sa môže vyvinúť obchodná korešpondencia. Ale musím tiež priznať, že s postupným záverom to už strácalo na i tak pomalom tempe a jemne nudilo. Tragický záver to zasa zobral späť do tých správnych koľají. Žáner romantický zavádza, žiadna sa totiž (našťastie) nekoná; priateľstvo má od romantiky ďaleko. (22.04.2024)

To bolo ako blesk z jasného neba. Vôbec som nečakal, že ma tento neznámy film tak zaujme a vlastne ani nedokážem určiť, čím si môj záujem zaslúžil. Bol som ním pohltený od začiatku až do konca. Možno aj vďaka výbornému dabingu ma nič na jednoduchom príbehu, ktorý mi vzdialene pripomenul film Mary a Max, nevyrušovalo. Neviem odhadnúť, či priznanie plného počtu hviezdičiek bezprostredne po záverečných titulkoch nebolo unáhlené, ale dal som ich v dobrej, priam najlepšej viere. (13.10.2022)

Zaujímavý film. Nečakajte akcie, činnosť aktivity, ale plynulú korešpondenciu v čase skoro tridsatich povojnových rokov medzi USA a Londýnom. Je to ako jedná veľká kniha. Na jednej strane vynikajúca A. Bancroft čoby spisovateľka a obdivovateľka staroanglickej literatúry a na druhej strane londýnsky knihovník . zamestnanec antikvariátu krásne a úžasne suchý anglický pánko A. Hopkins čoby vynikajúci znalec literatúry. Z bezstarostného záujmu sa vyvinie niečo viac ako priateľstvo , napriek tomu, že sa tí dvaja nikdy nestretnú. A ešte jedna pikoška, mám rád, keď vo filme sa objavia perličky myšlienok ktoré pri pozornom sledovaní divákovi neujdú a ten má potom po filme možnosť ďalej spomínať uvažovať a kochať sa z prežitého zážitku. Tak to bolo v prípade Orwella či John Donaa, o ktorom Bencroftová vo filme povedala, že „ho treba čítať nahlas, lebo je to ako Bachové fúgy“ .. veď posúďte sami a zamyslite sa nad slovami čo ten anglikán v 16. storočí napísal: „ĽUDSKÝ ŽIVOT JE JEDNA KNIHA. KEĎ ZOMRIE JEDEN ČLOVEK, KAPITOLA NIE JE Z NEJ VYTRHNUTÁ ALE PRELOŽENÁ DO LEPŠIEHO ŽIVOTA. A TAK SÚ PRELOŽENÉ VŠETKY KAPITOLY TEJTO KNIHY. BOH MÁ VEĽA „PREKLADATEĽOV“. NIEKTORÉ ČASTI PREKLADÁ ČAS, NIEKTORÉ CHOROBA, INÉ ZAS VOJNA, ĎALŠIE ZASE SPRAVODLIVOSŤ. A BOŽIA RUKA ZVIAŽE VŠETKY LISTY TÝCHTO KAPITOL A ULOŽÍ DO VELIKÁNSKEJ KNIŽNICE KDE BUDE LEŽAŤ KAŽDÁ KNIHA OTVORENÁ JEDNA PRE DRUHÚ.“ (31.08.2014)

Další zapomenutá filmová perla s Anthonym Hopkinsem. Byla to vizuální lahůdka sledovat jeho herecký perfekcionismus v každé situaci. Třeba jen ten výraz v jeho očích, když se dozvídá o tom, že Helen nepřijede a takových tam bylo spoustu. Tady v tom případě ani tak nejde o nějaký děj, ale o herecký koncert dvou osobností, protože Anne Bancroft mu byla rovnocennou partnerkou. Krásné přátelství na dálku, které vzniklo na základě touhy Helen po výjimečných vydáních různých vzácných knihtisků, které jí rád opatřil Frank z Londýna,Charing Cross Road 84. Mám ráda knihy, možná proto mně bylo tohle téma tak blízké, jediné co jsem nepřenesla přes srdce bylo Helenino kouření u tak vzácných knih. Osobně bytostně nesnáším, když si někdy půjčím knihu a mám pocit, že se dívám do krabičky od cigaret, jaký nepříjemný odér z ní cítím. Ještě možná horší variantou je pach všech jídel dohromady. Ale to byla asi jediná vada na kráse na tomhle jinak vynikajícím životopisném filmu, který určitě doporučuji. (13.03.2015)

O nevšedním přátelství, vzkvétá díky lásce ke knihám, "které se otevřou tam, kde si jejich předešlý majitel četl nejraději". Na první pohled jednoduchý filmový příběh je natočen tak, že je z něj cítit čistota duše a upřímnost. Korunovaný nádhernými výkony ve kterých se zaskvěli Anne Bancroft a Anthony Hopkins. (21.01.2015)