Trio z Belleville

Jedinečný animovaný film, který vás svou (nejen) vizuální nápaditostí naprosto ovládne. Nejlepší je asi pasáž, když se babička dostane do bytu Tria z Bellville, žabí hostina je zcela neuvěřitelná záležitost. Zběsilá honička na konci trošku zbytečně vyčuhuje z celkové nálady filmu, na jednoznačných pěti hvězdičkách to ale nic nemění. (27.03.2009)

Výtvarník, komiksový kresliar a režisér snímky Sylvain Chomet nakrútil veľmi nudný film, ktorým sa snažil vzdať hold jazzovej hudbe, cyklistike, psej vernosti a babičkovskej oddanosti. A to všetko bez dialógov a bez podliezavej "roztomilosti". Bližšie je mu skôr irónia, nadsázka a zmysel pre jemne korenený čierny humor. Milujem tvorbu a animáciu Chometa ale toto sa nepodarilo. Chomet v snímke využíva známe veci, akými sú typické náklonnosť Francúzov k vínu alebo ležérny prístup k čistote a obezite americkej populácie. Dej sa odohráva v päťdesiatych rokoch vo francúzskom malomeste, na šírom mori aj v obdivuhodnom veľkomeste Belleville, inšpirovanom architektúrou Quebecu a New Yorku, pochopiteľne upravenú podľa Chometovho gusta. Dobe zodpovedá tiež výtvarné riešenie, najmä v kresbe figúr aj pozadí. Všetky postavy a postavičky pôsobia výstredne. Trio z Belleville je naozaj vybranou lahôdkou pre to publikum, ktoré má rado (rovnako ako autor) suchý humor a tupú iróniu. (12.10.2019)

Skoda, ze Sylvain Chomet ma tempo 1 film za 7 let, protoze jeho animovana tvorba je mnohem unikatnejsi a zajimavejsi, nez hollywoodske infantilni saskarny, ale na kvalitu je holt nutne si pockat. Trio z Belleville je navzdory sve kreslene masce az prekvapive ponure, alternativni a podivne. Tedy presne muj styl, az na to, ze ja nezeru zaby. Nemluve o vyborne hudbe a povedenym zvukovym cislum duchodecke skupiny. Je videt, ze tenhle kousek byl tvoren s laskou a citem. 8/10 (14.02.2011)

TRIO Z BELLEVILLE je myšlenkově hluboké, zábavné, humorné a groteskní... a navíc je zcela oprávněně vychvalované a opěvované. Troufnu si tvrdit, že v případě tohoto Chometova opusu jde (více/méně) o záležitost ryze dospěláckou. Nechci teda nijak odrazovat od shlédnutí děti, ale myslím, že tento příběh je stavěn především pro dospělejší část populace. Dějové/obsahové souvislosti jsou mnohdy vysvětleny nezřetelně - tak, že by tento snímek imho většinu nedospěláků neoslovil (ba v horším případě odradil). Snímek oplývá kopou geniálních vtípků, náznaků, narážek, hříček a vychytávek, které z něho dělají dílo svěží a na několik shlédnutí. Shrnuto a podtrženo: Viděl jsem, kochal jsem se... a rád si jednou za čas tento filmový zážitek zopakuji. (02.02.2004)

Je ca. 21.00. Celkom podľa pravidiel surrealistickej "objektívnej náhody" náhodne zapadám po čerstvom zhliadnutí Tria z Belleville do istého slovenského baru zvaného príznačne Belleville - pardón - Manhattan. V jeho výklade ma víta socha Slobody (hoci nie taká obézna ako tá vo filme) a poltucet ca. 40 cm vysokých epoxidových jazzových hudobníkov. Hm... Vo filme sa muzicíruje prostredníctvom extrémne originálnych hudobných nástrojov, masáž tela je prevádzaná psychopatologickými technikami. Babička Souza (vďaka ktorej je Trio z Belleville geriatrickou obdobou Alice v krajine zázrakov) zďeľuje emocionálne hnutia píšťalkou, pri výbere obuvi uprednostňuje silne psychedelický štýl a z času načas produkuje dadaistické výtvarné diela s utilitárnym upotrebením (bicyklové koleso na Eiffelovej veži). Pes Bruno trpí chronickým stresom a následnými nočnými morami v najklasickejšom štýle talianskej metafyzickej maľby. Zdivočelá Chometova fantázia sa ako u Miyazakiho explozívne rozpína ďalej a jej triumfom je mnohovrstvová metafora v podobe premietacieho plátna rútiaceho sa ulicami. Trio z Belleville je ozajstný skvost, ktorý nestavia na príbehu, ale na dianí ako takom, v ktorom je literárnosť a naratívnosť vytlačená v prospech sledu obrazov nabitom dynamikou emócií. Mafiánska zápletka je len zámienkou na rozohranie nostalgických a melancholických nálad s mierne depresívnym podtónom. Spôsob, akým Chomet dojemne a láskyplne mýtizuje, mytologizuje (tri jazzové veteránky revokujú v privátnej sfére čarodejnice zo Súboja titanov) a démonizuje New York je paralyzujúco odzbrojujúci. A o čom že to má všetko vlastne byť? Ak má nejaký film také jedinečné poetické kvality, ja jednoducho po zmysle nepátram. Asi kvôli presvedčeniu, že poézia je tým najväčším zmyslom skutočného umeleckého diela. Trio nepotrebuje žiadne 3D k tomu, aby pôsobilo "plasticky". V tejto súvislosti ma zaujíma názor šéfov štúdia Disney na budúcnosť 2D. (30.01.2006)