Bob le flambeur
Bob hazardér
Bob the Gambler
Bob le flambeur
Bob le flambeur
Francie,
1956, 98 min
Režie:
Jean-Pierre MelvilleScénář:
Jean-Pierre MelvilleKamera:
Henri DecaëHudba:
Eddie BarclayHrají:
Roger Duchesne, Isabelle Corey, Daniel Cauchy, Guy Decomble, Howard Vernon, Simone Paris, Gérard Buhr, Claude Cerval, René Havard, Roland Charbaux (více)Obsahy(2)
Nade všechno miloval hru. Elegán Bob je legendou Montmartru. Jeho největší vášní je hazard. Při hře dokáže na všechno kolem sebe zapomenout. Toulá se po kavárnách a nočních klubech na Montmartru a kolem Pigalle, vždy pečlivě upraven. Všichni ho respektují, včetně policejního komisaře. Má chráněnce, Paola, který je synem jeho přátel. Ale Paolo je příliš mladý a lehkomyslný, než aby udržel tajemství poslední velké „rány", po níž toho Bob hazardér definitivně nechá. (Česká televize)
(více)Zajímavosti (11)
- Keď Bob privedie mladú ženu do svojho bytu, upozorňuje ju i diváka na číslo domu 36. Je to odkaz na Clouzotov film Nábřeží zlatníků (1947) (nábrežie zlatníkov, policajné riaditeľstvo). (Biopler)
- V snímke je mesto Paríž reprezentované len jednou jeho časťou s názvom Montmartre. Aj keď sa hlavná postava nachádza na opačnom konci Paríža sediac v aute, v pozadí je vidieť baziliku Sacré Coeur, aby nám tvorcovia pripomenuli, že pre ňu je dôležitý iba Montmartre. Je to snímané z miesta, kde je v realite nemožné takto zachytiť známu baziliku. Bolo to vytvorené montážou viacerých lokácií a dá sa povedať, že film mýtizuje Montmartre podobne ako mýtizuje hlavnú postavu. (Biopler)
- Úvodné panoramatické zábery na známe parížské objekty ako Sacré Coeur či Moulin Rouge sú odkazom k Beckerovmu filmu Nesiahajte na prachy (1954). V tejto snímke je však kamera severnejšie, pred bazilikou Sacré Coeur a otočená je smerom na juh. Odlišný prístup k zobrazeniu mesta v úvode je rozvedený ďalej v tom ako sa oba príbehy vyvíjajú ďalej. Vo filme Nesiahajte na prachy nasleduje po panoráme strih na interiér reštaurácie, ktorý je vyhotovený v štúdiu, z ktorého sa potom vyjde na reálnu ulicu. Tým Becker nastolil vzorec striedania interiérov a ulíc. V tomto diele Melville po panoramatickom zábere na Sacré Coeur premostí záberom na lanovku smerujúcu dole na Pigalle, a po kartografickej lokalizácii miesta vďaka záberu na stanicu metra Pigalle nasleduje séria typických nápisov, názvov pigallských kabaretov – “Les Naturistes”, “Eve”, “Aux Pierrots”, “Narcisse”, “Le Grand Jeu”, “Le Tabarin”, “Le Can Can. (Biopler)
- Názvy nočných klubov na námestí Pigalle vytvárajú svet fantázie a predstavivosti. Svetelné tabule, ktoré ich identifikujú, patria do reálneho sveta. Viacero filmárov využilo nakrútenie scény tak, že postavy zo skutočných ulíc Pigalle prešli do vymysleného priestoru tak, že najprv sa ocitli na prahu reálne existujúceho nočného klubu a keď ho prekročili, na druhej strane už vstúpili do štúdiovej sekvencie. Tento film sa s týmto faktom pohráva tak, že hlavný hrdina vchádza z ulice zaliatej zvláštnym svetlom na svitaní do štúdiového nočného klubu, kde chlapi hrajú karty v úplnom šere. Názov nočného klubu nevidieť, no exteriér je na ulici Pigalle. Predtým ako protagonista vojde do baru, je vidieť časť nápisu so slovom „NUS“, v preklade nahotinky – nejde tu o názov klubu, skôr o vyjadrenie toho, o aké prostredie tu ide. V skutočnosti však ide o klub Le Pigall's, ktorý je známy vďaka sloganu “najodvážnejšie nahotinky na svete”. (Biopler)
- Hoci sa snímka príbehovo odohráva v Paríži, veľká časť stopáže bola natáčaná v Deauville, priamo vo vnútri a v okolí kasína, ktoré sa Bob (Roger Duchesne) chystá vykradnúť. (Biopler)
- Postava Boba (Roger Duchesne) charakterizovaná ironickým, no zároveň láskyplným gangsterským hrdinom, je poctou snímke Asfaltová džungle (1950) a americkému noiru vo všeobecnosti. (Biopler)
- Claude Chabrol chválil dielo za jeho kvalitu nedokonalosti. Na Godarda zapôsobil film a najmä režisér tak, že ho obsadil ako spisovateľa Parvulesca do snímky Na konci s dychom (1960). (Biopler)
- Film sa od klasickej francúzskej gangsterky líšil väčším rozsahom nakrúcania na lokáciách, poetickým obrázkom Paríža, voľným rozprávaním i nezávislou produkciou. (Biopler)