Dívka a moře

Film sme zhliadli v 4K, čiže krásne farby, krásne rozlíšenie, krásne more - no a pachuť Vola Disneya: pri scénach začiatkov minulého storočia si musieť nechať bičovať uši americkým shitným songom, je hodná tortúra. Rovnako je tortúra sledovať bezduché ploché frašky typu: si žena, budeš rodiť deti a prať; zvíťazím nad prúdom, lebo som žena; som zlý, otrávim ťa čajom; som silná, neotrávil si ma, zvíťazím pri druhom pokuse.. niet divu, kam tento apokaliptický svet speje, keď si takto masírujeme mozgy duševnou kolou s hamburgerom. Dávam 2*: jednu že je to životopisné, a jednu pre remeselne dobrú kameru a že sme si vďaka 4K po čase zasa mohli užiť technické vymoženosti tejto doby. Inak, tá babenka bola v realite o dva stupne nemodelkovitejšia a o dva stupne zaoblenejšia: a bolo mi divné, že sa v 12-stupňovej vode dá plávať 13 hodín, nakoľko by Daisy Ridley s tou jej konštrukciou najneskôr po hodine zamrzla aj vo vlažnej vani. A na záver treba spomenúť aj rukopis Vola Disneya: máme tu romantického hrdinu v tmavom prevedení a máme tu aj športového exhibicionistu s fľašou v ruke, ktorý všetko zachráni: prečo je potrebné fokusovať na holú ožranovu riť v nechutných tangách viac ráz pri rôznych scénach a prečo musí vyliezť naproti fanúšikom s holým pimpasom z mora, to zostáva záhadou. Silne pochybujem, že ten ritný alkoholik v realite existoval, a ak aj existoval, že ako super-plavec toľko slopal a bol exhibicionista: no a keby aj existoval a bol exhibicionista, tak stále životopisu nepridá na hodnote, ak sa mu venuje pozornosť réžie. Z toho zasa raz pekne vidno, čo sa nám z krajiny pobitých Indiánov podsúva do podvedomia. (17.09.2024)

Disneyova (pomalu soukromá) doména inspirativních sportovních dramat se rozrůstá o další, řemeslně a emočně naprosto adekvátně zaplavané. Ani se na něj nelze zlobit, vždyť tu "nekonfliktní tendenčnost" (snad i) myslí upřímně, přesně podle příručky. Ve finiši tak budete necynicky jásat s davy, jelikož zapálení Daisy Ridley se opírá o vykreslené rodinné vztahy i nelichotivé podmínky ženského plavání (sportu) své doby a pokoření Lamanšského průlivu jí dá zabrat. 70 % (28.08.2024)

Po pútavom životopisnom filme o Diane Nyad tu máme ďalší zaujímavý kúsok zo sféry ženského plávania. Príbeh Trudy Ederle sa odohráva v 20tych rokoch 20.storočia, takže to má okrem iného veľký záber aj v boji o uznanie ženských športovkýň, ktoré boli v tej dobe predsa len neustále podceňované. Jej životný príbeh bol natočený vynikajúco, aj keď nepochybne tu bolo aj množstvo umelej gradácie deju, ktorá mala za úlohu zdramatizovať scenár (ale to nie je pri životopisných športových filmoch nič neobvyklé). Každopádne, natočené to bolo vynikajúco, a aj posolstvá, ktoré film so sebou nesie sú skutočne silné. Inými slovami, film hodný 5* Klobúk dole pred Trudy a jej výkonmi v La Manche! (03.08.2024)

v očekávání dalšího životopisného prefabrikátu, který mi sice přinese příběh co jsem neznal, ale ve finále se mi z hlavy vykouří dřív než dojedou závěrečné titulky, mě dost překvapilo jak moc mi tenhle kousek sednul. Rønning už v Kon-Tiki ukázal, že příběhy na reálném základě zvládne a tady se to všechno hezky sešlo. Hezká kamera, dobrá hudba, silný příběh, jeho zasazení do reálií oné doby, kdy pro ženu byl problém se jen naučit plavat, natož plavat závodně a v neposlední řadě i velmi dobří herci v čele s Daisy Ridley, která předvedla zatím svůj nejlepší výkon. Ač sem příběh Trudy Ederle neznal, tak se celkem dalo čekat kudy se bude vyprávění ubírat a jak vše nakonec dopadne, ale tentokrát mi to nezabránilo si to užít naplno a při zapalování majáků dokonce i uronit nějakou tu slzu. Když už bych se měl i příště nechat lehce prvoplánově dojímat, tak prosím zhruba takhle...80% (22.07.2024)

Film je plný feministických narážok, neuvidíte snáď jedinú scénu v ktorej by muž verbálne neubližoval nejakej žene. Tieto propagandy (feminizmus, LGBT a BLM) v každom druhom filme mi už lezú hore krkom, ale to čo ma vytočilo najviac je tá historická nepresnosť. Na olympiáde v Paríži 1924 americké plavkyne valcovali. Z 13 možných medajlí získali 10. Po návrate boli oslavované. Čo vidíme vo filme? Jeden bronz pre Ederle. Totálny prepadák amerických plavkýň a hanba na 100 rokov. Prečo to vidíme? Trebalo predsa dať niečo tým zlým mužom za vinu. Nemohli pred pretekmi trénovať, a tomu sa museli prispôsobiť aj výsledky, ktoré nesedia s realitou. Čo sme mali vidieť? V pretekoch na 400m získa bronz. Že v skutočnosti pred ňou skončili ďalšie 2 Američanky Martha Norelius a Helen Wainwright zamlčia. Striebro berie vymyslená Austrálčanka, pričom austrálska plavkyňa na tej olympiáde nebola žiadna. Ako víťazku dajú Britku Sybil Bauer. Sybil Bauer získala na tej istej olympiáde zlato na 100m znak a je to predstavte si Američanka. Potom vidíme preteky, v ktorých skončí mimo stupňa víťazov. Ide pravdepodobne o preteky 100m v.sp., v ktorých brala v skutočnosti bronz a pred ňou skončili zas dve Američanky Ethel Lackie a Mariechen Wehselau. Okrem dvoch bronzov brala ešte zlato v ženskej štafete, ale o tom nie je vo filme ani zmienka. Je to totálna neúcta voči tým spomenutým ženám. Podobným spôsobom je sfalšovaná história aj čo sa týka prekonania La Manche. Jej prvý pokus bol naozaj odsabotovaný, ale nebolo tam žiadne otrávenie čajom, akurát ju vytiahli z vody proti jej vôli. Jej druhý pokus neprišiel o pár hodín po skoku z okna lode (kristepanenanebi!!!). Vrátila sa tam o rok a dala to. Azda tá realita nebola dosť hrdinská a uznaniahodná? S podobnou tematikou odporúčam oveľa lepší film Nyad. (30.07.2024)