Návrat

Dlouholeté odcizení otce od jeho dvou synů a jejich obtížné hleání cesty k sobě. To je kostra dramatu, které nabízí Andrej Zvjagincev ve svém filmovém otisku. Nízkorozpočtový snímek ve stylu roadmovie se opírá o herecké výkony obou chlapců v dětských rolích a o syrovou divokost ruské krajiny v okolí Ladožského jezera. Režisér diváka úspěšně zaplétá do psychologické hry nevyrovnaného vztahu otce a dětí. Autoritářský přístup a citová odměřenost spolu se strachem dětí z cizosti a zjevné přetářky. To vše neustále připomíná temný tón, který předznamenává tragické rozuzlení, jenž také v závěru přichází. Jak už to u podobných filmů bývá, pokládá i tento určité otázky, na které sám neodpovídá, čímž nutí k zamyšlení. Film určitě stojí za vidění. Zejména linie z pohledu obou chlapců funguje výborně. Osobně mám problém pouze s rolí otce, jehož chování a pohnutky nejsou nijak objasněny ani přiblíženy. Možná je to úmysl, zachovat tajemnost a neurčitou obavu z této postavy i před divákem, ale když chci vnímat film komplexně, pochopitelný dětský úhel pohledu mi nestačí. (04.02.2013)

Spočiatku sa to javí ako jednoduchý príbeh o dvoch bratoch, ktorí žijú s mamou a bez otca v pochmúrnom severskom meste v Rusku a s kamarátmi trávia čas rôznymi riskantnými vylomeninami. Po tom ako sa zrazu objaví ich otec sa im život zmení. Zrazu chcú nájsť odpovede na to, prečo sa vrátil, čo s nimi plánuje a kto to vlastne ako človek je. Jemu samotnému je táto situácia dosť ťažká a ťažko na ňu hľadá ospravedlnenie. Zoberie chlapcov na vílet, kde im bude chcieť všetko ozrejmiť, stráviť s nimi príjemné chvíle a niečo ich naučiť. Oni však výchovu po toľkých rokoch bez neho veľmi neuznávajú a jeho autorita u nich je naštrbená. Najhoršie to znáša najmladší syn Ivan. Ten nakoniec spôsobí svojím strachom a hnevom, že jeho otec sa zľakne a snaží sa ho zachrániť z vysokej drevenej veže na ostrove a pritom spadne a zabije sa. Vo filme zostane veľa nezodpovedaných otázok práve vo chvíli, keď ich otec vykope truhlicu a na všetko začíname dostávať odpovede. Chlapci sa snažia zachovať si chladnú hlavu, ale nakoniec sa im jeho telo utopí v loďke, ktorú nechajú bez dozoru na brehu, keď nakladajú veci do auta. Spolu s jeho telom sa utopí aj truhlica a tak si vlastne musíme odpovedať na všetky otázky my. Film má dávku mysticizmu, odohráva sa v krásnej severskej prírode a aj keď občas nudí má skvelé herecké obsadenie, nielen v osobe Konstantina Lavronenka, ale aj dvoch detských hercov, z ktorých jeden prišiel o život tesne po premiére v rovnakom jazere, kde sa film točil a paradoxným spôsobom, keď zomrel po tom ako skočil do vody po vyhecovaní dievčatami a dostal kŕč a následne sa utopil. To dáva silný odkaz, že na frajerinu sa dá doplatiť a že riskovanie prináša aj toto a preto nebol napríklad aj syn Ivan pre matku na začiatku filmu zbabelec, keď nechcel skočiť do vody. Pred hercami však klobúk dole. Trocha mi tu chýbala nejaká hudba alebo aj mierne väčšie tempo, ale inak to nebolo zbytočne naťahované a kamera bola fantastická. Film zanecháva určitý odkaz, že všetci si na druhý svet odnášame zo sebou nejaké tajomstvo. V postave otca si ja napríklad nachádzam svojho prísneho otca, ktorý ma však chce celý život niečomu priučiť, ale kvôli jeho a môjmu správaniu, našej tvrdohlavosti, hrdosti, cti, nálad a rôznosti niektorých názorov sa nedokážeme pochopiť, aj keď empaticky ho chápem. Takisto aj iní ľudia si tu môžu nájsť to svoje. Pre mňa je to skvelý zážitok. (22.05.2012)

Dvaja chlapci a jeden otec, ktorý sa v ich životoch náhle objaví akoby nič. "Odkiaľ sa tu vzal?", pýta sa ten mladší mami. "Prišiel," dostáva stručnú odpoveď. Andrej (14) ma z jeho príchodu radosť, chýba mu otec, ktorý by ho učil tvrdým prácam a bol mu vzorom. Snaží sa mu čo najviac zapáčiť, prijíma a podriaďuje sa jeho príkazom, s nádejou zblíženia sa. Jeho mladší brat Ivan (12) sa na smrť bojí výšok, no nebojí sa vzoprieť svojmu prísnemu otcovi a dáva mu pocítiť, že jeho blízkosť mu je nepríjemná. Viac ako jeho starší brat si uvedomuje, že na nich doteraz kašľal. Nedokáže mu odpustiť a ani nerozumie, prečo sa odrazu v ich životoch objavil. Z jeho návratu vôbec nie je nadšený, pretože otec len otvoril rany, o ktorých ani netušil, že ich má. Muž, ktorý sa odrazu ocitol v ich dome, je pre neho cudzí človek. Nedokáže ho oslovovať slovom otec, pretože ten titul si od neho nezaslúži a jeho rešpekt už vôbec nie. Keď sa otec rozhodne vziať ich na niekoľkodňový výlet na ostrov, prežíva vnútorné peklo. Ruka v ruke ide nevyspytateľná a drsná príroda s napätou atmosférou deja. Posledná pol hodina je odzbrojujúca a (ešte vtedy detský) výkon, ktorý Ivan Dobronravov predvádza, ani nejde opísať slovami. Masterpiece. (05.10.2018)

o tom, ze rusi to s filmom vedia som nikdy nepochyboval.navrat je toho svetlym prikladom..film, ktory vas po cely cas nuti rozmyslat nad tym, aka vie byt realita nevyspitatelna..strateny otec o ktorom absloutne nic nevieme sa zrazu zjavi a behom par dni naprava zanedbane..hm, krasny namet, vyborne napointovany, smutny a kruty..vyborna detska ustredna dvojica..nechapem, ze zahrali, ako ostrielani harcovnici..velmi pekny film. (13.04.2007)

Kurrevsky silný film, bez akcie, bez briskných dialógov, avšak s nádherne natočeným ľudským príbehom dvoch chlapcov, ktorí excelovali svojimi hereckými výkonmi. Film, ktorý sa oplatí sledovať až do posledného titulku. Minimálne za ten čas sa treba zamyslieť nad Zvjagincevovým dielom a zahĺbiť sa do myšlienok .... lebo o tom ten film bol - premýšľaj a prežívaj !!! (15.01.2007)