Siworae

Nevím jestli to bylo mým rozpoložením, nebo filmem, ale něco mi tam chybělo. Byly tam výborné lehce vtipné momenty, dost hřejivých míst a hodně očekávání, s časovými rovinami a jejich střídáním jsem neměl problém stejně jako s koncem a vyzněním příběhu. Jenže mě ta formální dokonalost nechala nějak chladným, ani moje oblíbenkyně Jeon Ji-hyeon tento film nevytáhne z lehkého nadprůměru, ale s delším časovým odstupem musím uznat, že tohle patří k tomu výrazně lepšímu, co můžete v ranku najít. (28.03.2009)

Nápad s pozvoľným rozlúsknutím časových posunov v úvode je skvelým, v pokojnom duchu šumenia mora vedeným tajomstvom s otáznikom. No od momentov, kedy sa trošku rozjasní, sa scenár príliš drží poštových regulí. Doručovanie správ sa potom prenesene stane pointou i spásou celého filmu, nielen jeho úvodu. Nejaká ta slzička sa v kútiku oka síce objaví, no vzhľadom na opakovane videné postupy romantických kórejských drám a priveľa zasnene prvoplánovo romantických scén prechádzok po pobreží, k domu či osvetlenému stromu, je výsledný dojem tentokrát o niečo chladnejší. (19.05.2014)

Dům u jezera jsem viděla už dřív a líbil se mi, přestože na jeho adresu padlo spoustu žlučovitých výlevů. Není pak divu, že na Siworae jsem byla zvědavá a taky se bála a ono nebylo proč. Není to sice objev filmového penicilinu, ale schopnost pohladit po duši má. Je křehký jako ten muž, jako ta žena, jako ty rukavičky, co se pustily po moři....... (26.02.2007)

Je to dosť dobrý romantický film. Má výborný príbeh o mladej dabérke, ktorá sa sťahuje zo svojho domu pri jazere, ale v schránke nechá odkaz pre budúceho majiteľa, aby jej poslal dôležitú poštu, na čo zareaguje mladý muž, ktorý sa do domu nasťahuje, ale časom cez rôzne nezrovnalosti zisťujú, že jej posiela správy z minulosti, pretože žije v čase o dva roky skoršie. Spracovanie sa mi páči, ale aj tak mám pocit, že sa z toho dalo ešte získať aj o trochu viac. Tento základný nápad je výborný a pomerne originálny, ako vždy sa pri podobných témach spočiatku skvelo pozerá na to, ako postavy o časovom posune samozrejme najprv netušia, ale časom sú už dôkazy jednoznačné, len tu si uveria pomerne ľahko, no nesklame to, pozerá sa na to veľmi dobre, časom už film z tejto jednoduchšej roviny, v ktorej ide prakticky len o komunikáciu prejde do skutočnej zápletky, v ktorej už ide o očakávanú zmenu osudov, ale nijak výnimočne, je tu viacero výborných situácií, zaujala ma hlavne situácia s prehrávačom, ale niektoré mohli byť podané o niečo údernejšie. A to je prakticky jediný menší zápor filmu, celý čas je to veľmi príjemný filmový zážitok, má takú ľahkú atmosféru a aj s touto verziou som spokojný, ale pri tejto tématike, kde už ide aj o ovplyvňovanie osudov by som predsa len trochu ocenil pocit väčšej závažnosti situácie. Romantická stránka je na tom dobre, ako je to už pri juhokórejských filmoch zvykom, funguje výborne aj vtedy, keď sa postavy ani nevidia, zbytočne netlačí na city, je taká prirodzená a príjemná. Herecké obsadenie je skvelé, všetko stojí na hlavnej dvojici a tá je skvelá, či už perfektná Jeon Ji-hyeon alebo výborný Lee Jeong-jae. Réžia a technická stránka sú na tom dobre, ako som spomínal, ocenil by som jedine väčšiu údernosť, ale aj toto sa mi páči. Podobný Ditto z toho istého roku mi sadol o niečo viac, ale Il Mare je rovnako veľmi príjemný film. 77% (14.06.2012)

Jemnosť, krehkosť, romantika čo rozochveje naše srdce, bez zbytočného tlačenia na pílu nechajú diváka voľne unášať po dejovej línií - to je presne to, čo u kórejcov zbožňujem. Strhujúce melodrama s neobyčajným príbehom a v neposlednom rade s pôvabnou kórejkou Jun Ji-hyun v hlavnej role. Život ženy a muža, ktorích od seba delí čas, ale vzájomne spojuje poštová schránka, osamelosť, láska. (29.10.2008)