Harrisonovy květy

Film není jen o válečném konfliktu v bývalé Jugoslávii, který můžeme vidět prostřednictvím objektivu fotoaparátu. Je o čisté a nehynoucí lásce, o naději a o schopnosti se obětovat pro druhého. Když někoho milujete jste schopni pro něho udělat cokoliv a jít ho hledat i do válkou zmítané země. Velmi silný snímek. (30.06.2009)

HARRISONOVE KVETY sú pomerne menej známym alebo lepšie povedané menej medializovaným filmom, od ktorého som očakával skôr rutinnú komornejšiu záležitosť, no vo výsledku ponúka veľkú vojnovú drámu a poctivý filmový zážitok. Na kvalite filmu sa okrem iného podpísalo aj herecké obsadenie, dá sa povedať, že každú dôležitejšiu postavu hrá kvalitný herec a mne osobne sa na filme páčilo aj to, že zobrazuje filmom nepresýtenú vojnu v Juhoslávií a vzdáva zaslúženú poctu odvážnym fotoreportérom. A už len kvôli niekoľkým silným scénam sa oplatí venovať HARRISONOVÝM KVETOM našu pozornosť. (25.01.2006)

Harrisonove kvety je drama,ktora sa odohrava v byvalej Juhoslavii,kde zuri chladna vojna a je zobrazovana ocami fotografov,ktori nasadzuju svoje zivoty,aby ukazali ludom,ake krutosti a zverstva sa robia vo svete,musim vyzdvihnut perfektne az realne zobrazene prostredie i samotne boje,klobuk dole,fakt super,tento film sa fakt vydaril...:-) (28.10.2018)

Velmi působivý snímek, který mě překvapivě nezaujal ani tak příběhem, jako zpracováním a věrohodností. Eliemu Chouraquivi se podařilo dát dohromady skvělý tým "kulisáků", kteří vytvořili válku tak přesnou, až vám nažene husí kůži. Bez jakýchkoli rozpaků, bez skrývání smrti, krve a násilí, prostě snažit se zobrazit vše co nejvíc syrové a podobné realitě. Sarah Liyod v podání Andie MacDowell navíc vytváří svou křehkostí velmi silný kontrast, a přestože předem tušíte, jak asi hledání jejího manžela a válečného zpravodaje Harrisona v jugoslávské válce dopadne, necháte se vtáhnout do prostého příběhu. A to jak jsem již zmínil, ne proto, že by šlo o tak strhující drama, ale pro to peklo, které se před dvaceti lety jen pár set kilometrů jižně od našich hranic odehrávalo. Hrůzy války si dnes dokáže představit jen hrstka pamětníků a takovéhle filmy dokonale připomínají zlo, kterému je třeba se vyvarovat. Poetika spojená s názvem Harrison's Flowers je pak poněkud našroubovaná a v této oblasti film asi ztrácí nejvíc. Přesto příjemné překvapení a co neříkám často, francouzský film, co stojí za vidění. (70 %) (13.08.2012)

Veľmi silne naivné dielo, ktoré stojí na hlinených nohách alebo inak povedané na nepravdepodobnom príbehu, kde sa židovka z USA, ktorá si mýli Rakúsko s Austráliou (vzhľadom na podobné názvy v angličtine Austria a Australia) vyberie hľadať svojho partnera novinára do vojnou zmietanej Juhoslávie. Neviem ako vyzerali hranice s Rakúskom, no takto otvorený hraničný priechod mi prišiel nezmyselný, vzhľadom na to, čo som videl v inom filme so silno zabezpečeným talianskym priechodom. Juhoslávia je síce menšia, no tak rýchlo ako prešli Slovinskom a Chorvátskom až k Vukovaru, ktorý vtedy ovládli Srbi, mi prišlo hlúpe, proste zjednodušenie, pretože väčšina na detailoch asi neľpie. To, ako sa na idúce auto zrazu vynoril tank, nad tým mi zostával rozum stáť. Bolo vidno, že chcú priblížiť tamojšiu atmosféru, čo najviac, no vyzeralo to, ako keby režisér o vojne nič nevedel. Potom sme mali možnosť vidieť, ako chorvátske vojsko bojuje, no vojaci boli nezmyselne popri blízko idúcich tankoch, kde ich strieľali ako zver, to veru nie je realistické a tí, ktorí to ospevujú, že ako krásne vylíčili vojnu, by sa mali zamyslieť aj nad tým, čo to stále v tých domoch nezmyselne vybuchovalo, či ako je možné, že vojak, ktorý granátom zabije niekoľko detí, v zápätí nezastrelí novinárov, ktorí si to fotia a všade pobehujú s tým, že oni sú "press". Vojnou zničené mestá vyzerali reálne, sem tam aj nejaké akcie, no film je príliš dlhý na to, aby úvod odbil takým poloromantickým príbehom a dej bol len naivným vykreslením toho, čo sme už mali možnosť vidieť v množstve iných filmov. Žasnem, že niečo takéto natočili Francúzi, ktorí boli účastníci mnohých udalostí a dej zapustili aj do USA. Aj keď napríklad Bojovníci (Warriors) tiež pôsobili slabo, boli v skutočnosti silným príbehom s odkazom, kde každé romantické odbočenie vo filme sedelo. Navyše som film videl v dabingu, kde sa spomínalo, že Srbi katolíci a Chorváti ortodoxní, tak keď niekto šplechne takúto hrubú neznalú myšlienku a pritom postava tým vo filme mudruje, tak film jednoducho nemôžem brať vážne. Neviem, či sa jednalo len o chybu v preklade pri dabovaní alebo to bolo myslené inak, no nezdalo sa mi, žeby postava, ktorú hral Adrien Brody, robila výraznejšie pauzy, skôr to vravela v rýchlosti. Toto je televízny film, ktorý mal aj záver príliš nerealisticky snový a to, ako toho novinára našla na záver, to bolo na mňa tiež priveľa. Chouraqui podľa mňa zvládol lepšie svoj neskorší film o Jeruzaleme. Tu nemôžem pochváliť ani bojové scény, ani príbeh, je to len silná téma s čiastočne romantickým príbehom, ktorý vyrába pre mňa vlastne len tá sympatická žena. (07.08.2013)