Baščovanský a zať

Bohovo dobré, a to ešte dávno predtým, než bol na svete nejaký film. V časopise pre mladú literatúru a umenie Dotyky totiž vyšli na pokračovanie 3 diely rovnomennej divadelnej hry Dušana Taragela s Danglárovým minikomixom pod textom. Cca o 3 roky neskôr vznikol film, ktorý geniálnym spôsobom rozpohyboval výstižné Danglárove kresby. Tí herci akoby vystúpili priamo z obrázkov! Atmosféra, dej a dialógy absolútne suverénne odohrané takmer neznámymi hercami. Godárova hudba dodala príbehu správny šmrnc. Nie tu nejde len o humorný pohľad na začiatky podnikania v rozbiehajúcom sa kapitalizme na Slovensku, ale predovšetkým o vystihnutie života založenom výlučne na primárnych biologických potrebách, s dôrazom na zarábanie peňazí akýmkoľvek spôsobom. Groteskná nadsádzka vo svojej podstate dokonale demaskuje neuveriteľnú hlúposť kombinovanú s vychcanosťou najhrubšieho zrna, veľmi krásne poukázuje na totálnu nepotrebnosť akýchkoľvek politikov - od lokálnych po nadnárodných. Dialógy a výroky sú nezabudnuteľné:1. "A zapamätaj si - "Silnejší pes jebe, tak to vždy bolo a bude"! 2. Mária síce nie je v tvári bohviečo ale má veľké dydy. A veľké dydy sú základ rodinného šťastia!" 3."Já, kchurva, zá kóóólko ídeš défčatko ?". 4."Vyzerá ako ten žid - Arafat, či ako sa volá". Je veľká škoda, že okrem úvodnej projekcie toto tv dielo -podľa mňa najlepší slovenský film od roku 1989 - nebežal v kinách a tým upadol do pomerne silného zabudnutia, rovnako ako skvelý Danglárov plagát k nemu. (22.02.2005)

Trefná satira slovenskej rannodemokratickej spoločnosti a začiatkov podnikania na našom území, ktorú by ste v databáze Slovenského filmového ústavu hľadali márne. Pritom ide o zabudnutý skvost a najlepší slovenský film za posledných cca 20 rokov, ktorý získal lokalkultový status okamžite po svojom odvysielaní v STV v prvej polovici deväťdesiatych rokov. Celý dej sa síce dohráva iba v jednom dedinskom dome resp. na jeho dvore a vystupujú v ňom amatérski herci, postavy a hlášky, ktoré sa tu objavia sú však nesmrteľné... (07.06.2010)

Chudák Baščovanského zať je jedna z najtragickejších postáv, aké som v poslednom aj v neposlednom čase videl v nejakom filme. A pritom fasáda je priam dokonalá. Rodinné podnikanie, manželka je šéfova dcéra, prachy v dome (niekde možno na povale) sú, deti sú iba otázkou času. Lenže....divoké deväťdesiatky si vyžadovali svoju daň....ale nielen o nich to je. Chalanova ženská nielen že nie je nič moc, ale je aj frigidná, jej foter nemá tendenciu za prácu platiť, pretože veď dostáva nažrať a má kde spať a prachy na svatobnú cestu pustiť nemieni. Film občas nezaprie televízny amaterizmus a čo sa týka humoru, dalo sa z toho vytrieskať viac. Ale to bude asi tiež tá "deväťdesiatková" daň. (02.01.2017)

Naturalistické spracovanie témy ranného postsocialistického kapitalizmu pohľadom na drobného živnostníka z malej dediny. Isto taký Bačšovanský a Osztatný žijú - pár výstižných postáv, pár dobrých hlášok. Čiže 1+1 sú dve (pár) a to ostatné je literatúra... ale taká braková :) Pozrieť sa to dá - napokon, je to náš - domáci počin a isto sa už každému zadarilo zabiť čas aj daromnejšie. (16.07.2009)

Mačky nekvasia aneb slovenské Dědictví, které velmi šikovně kloubí ironizovanou slovenskou baladičnost a taragelovskou "degenerátskou" satiru. Lidová moudra, univerzální půdorys "debilů na okraji nového světa" a inteligentně zvolená stylizace, která nikdy nesklouzává k ukřičenosti. Jedna z nejlepších komedií 90. let a zřejmě nejlepší porevoluční slovenská vůbec. (13.10.2013)