Baščovanský a zať

"Robiť nevieš, trtkať nevieš, nič nevieš!". Co jsi se v komunismu naučil, v kapitalismu jako když najdeš. Starý Baščovanský má jasno, se vším a s každým. Nic ho nezastaví, rodinný rozpočet má rozvržený do konce svých dní a jeho sortiment nabízených služeb je opravdu široký. Začíná u výměny oleje a končí u asistovaného kuplířství. V tomto postkomunistickém tržním oraništi se plácá i vykořisťovaný, bezmocný zeť. Člověk zbaven svobody. V novém demokratickém světě. Ovšem i on má právo křičet a hodlá toho práva využít. Naprosto neznámí tvůrci nám tu předvádí excelentní groteskní obraz jakéhosi čecho-slováčka ve velkém světě, který začíná a končí v jeho domě a garáži. Velmi poučná podívaná, nazvaná zde právem slovenským Dědictvím. Nadčasovost snímku nakonec dokazuje i samotný vývoj Česka a Slovenska v druhé polovině devadesátých let. (12.01.2016)

(86/2022) / Celkom exotika. Ale od 90tych rokov čo vlastne očakávať. Hláškuje sa o sto6, niečo je vydarené viac, niečo menej. Dej je veľmi jednoduchý a skôr sledujeme sled scénok ako nejaký ucelený príbeh. Najlepší na celom filme je samozrejme Baščovanský, zať je podľa mňa hrozne zahratá postava. Film sa celkom triafa do problémov doby, ale neprišlo mi, že sledujem nejaký nábeh na kultový underground, skôr vcelku zaujímavý experiment. (6/10) (04.11.2022)

Televízny film, ktorý sa na obrazovkách STV objavil po prvýkrát v prime time. Škoda, že v roku 1994 neexistovali peoplemetre, pretože takú vlnu emócií ktorú kritici i diváci vtedy vyventilovali v médiách, dnes nemajú ani MOJSEJOVCI. Bol to doslova škandál, pritom z dnešného pohľadu je táto sonda do porevolučného slovenského kapitalizmu nesmierne vtipná, poučná a nadčasová. (17.5.2007) (17.05.2007)

Bohovo dobré, a to ešte dávno predtým, než bol na svete nejaký film. V časopise pre mladú literatúru a umenie Dotyky totiž vyšli na pokračovanie 3 diely rovnomennej divadelnej hry Dušana Taragela s Danglárovým minikomixom pod textom. Cca o 3 roky neskôr vznikol film, ktorý geniálnym spôsobom rozpohyboval výstižné Danglárove kresby. Tí herci akoby vystúpili priamo z obrázkov! Atmosféra, dej a dialógy absolútne suverénne odohrané takmer neznámymi hercami. Godárova hudba dodala príbehu správny šmrnc. Nie tu nejde len o humorný pohľad na začiatky podnikania v rozbiehajúcom sa kapitalizme na Slovensku, ale predovšetkým o vystihnutie života založenom výlučne na primárnych biologických potrebách, s dôrazom na zarábanie peňazí akýmkoľvek spôsobom. Groteskná nadsádzka vo svojej podstate dokonale demaskuje neuveriteľnú hlúposť kombinovanú s vychcanosťou najhrubšieho zrna, veľmi krásne poukázuje na totálnu nepotrebnosť akýchkoľvek politikov - od lokálnych po nadnárodných. Dialógy a výroky sú nezabudnuteľné:1. "A zapamätaj si - "Silnejší pes jebe, tak to vždy bolo a bude"! 2. Mária síce nie je v tvári bohviečo ale má veľké dydy. A veľké dydy sú základ rodinného šťastia!" 3."Já, kchurva, zá kóóólko ídeš défčatko ?". 4."Vyzerá ako ten žid - Arafat, či ako sa volá". Je veľká škoda, že okrem úvodnej projekcie toto tv dielo -podľa mňa najlepší slovenský film od roku 1989 - nebežal v kinách a tým upadol do pomerne silného zabudnutia, rovnako ako skvelý Danglárov plagát k nemu. (22.02.2005)

skvelí herci - amatéri (baščovanský je vraj pivovarník z popradu :) + skvelá hudba (Godár) + skvelé dialógy + skvelý námet a myšlienka = skvelý film (aj keď celé to pôsobí možno príliš "divadelne").... túžbu po "bohatších zajtrajškoch" cítiť z každého okienka filmu, len smola, že prekážkou je klasická "vychcaná" povaha ľudí na Slovensku, ktorú tak isto cítiť z celého filmu.... Unikátny, neokopírovateľný, kultový, a asi aj najlepší slovenský film! (03.04.2006)