Maska zrcadla

Po vizuální stránce opravdu úchvatné. McKean jak vyšitý. Co se týče příběhu, čekal jsem možná o malinko více, vzhkedem k tomu, že scénář psal Gaiman, i když pravda, žádny Tolstoj to není :-). Má to celkem pomalý rozjezd, mě sice pomalé rozjezdy moc nevadí, ale tady to myslím bylo trochu zbytečné. A hlavně mě zklamal konec, který působil trochu až kýčovitě a rozhodně si dovedu představit lepší (ale respektuji, že je to více méně pohádka). Kromě začátku a konce tedy celkem fajn i po obsahové stránce. Taková Alenka-Nekonečny příběh-Čaroděj ze země Oz po Gaimanovsku. (slabší 4/5) (16.09.2010)

Ťažké víťazstvo formy nad obsahom. Vizuálne nadupaná nízkorozpočtovka, kde sa režisér vzhľadom na nedostatok financií musí spoliehať na vlastnú imagináciu a nájsť spôsob, ako ju dostať príťažlivo aj na filmový pás. Potom zrejme už neostal priestor ani čas na plnohodnotný scenár, ktorý by dokázal vyústiť v katarznú pointu, ktorú sľuboval. O niečo konzistentnejšie, ale príbehovo slabšie ako americký braček INK. (28.05.2012)

Musím říct, že jsem asi čekal moc, to je hlavní problém který jsem s tímhle filmem měl. Prostě se u jednoho z mých oblíbenýh autorů nemůžu spokojit s tak jednoduchým až banálním příběhem, který sice obsahuje pár skvělých nápadů, ale ve výsledku se je nepodařilo pořádně spojit do nějakého uspokojivého tvaru. Navíc je znát že na film bylo méně peněz než by si opravdu zasloužil. Také mi úplně neseděla hlavní herečka, které jsem moc nevěřil. (25.05.2008)

Výtvarno-scenáristická spolupráca McKean-Gaiman postúpila na ďalší level -> režia-scenár. McKeanove charakteristické prvky jeho výtvarne nezameniteľnej tvorby ostali zachované, dokonca prechodom na iné médium boli výrazne posilnené v kombinácii s neustálou ruchovou audiostopou a na prvý posluch možno disharmonickým hudobným podfarbením, čo však spolu s obrazom vytváralo sled hypnotických sekvencií, v ktorých nebola núdza o nenápadné prechody od ambientných skladieb až k jazzovej roztopašnosti varietných trúbiek. Aj napriek tomu, že sa nosná časť deja odohráva v obrazovo rozpitom svete "snov", kde nad prísnou logickou nadväznosťou vládne iracionalita s koncentráciou na náladu a samotné pocity, je Gaimanov scenár až príliš jednoduchý a na autorove pomery plocho "uhladený". (10.02.2006)

MirrorMask predstavuje moje zoznámenie s Neilom Gaimanom (budúci týždeň zoznamovanie pokračuje, keď sa mi do rúk dostanú komixy Sandman a román Nikdykde) a je to priam dokonalé zoznámenie. Jediný pocit, ktorý sa u mňa po pozretí filmu vyskytoval, bolo až detské nadšenie z práve videného. Film je jednou úžasnou fascinujúcou prechádzkou po svete snov, kde sa fantázii nekladú medze a všetko je možné. Čo filmu vládne a robí ho naprosto odrovnávajúcim, je atmosféra, ktorej snovosť a podmanivosť musí zaručene dostať každého, a skrz-naskrz geniálne vizuálne prevedenie, z ktorého som mal klapnutú sánku počas celej stopáže. Týmto elementom skvelo sekunduje pomerne rôznorodý soundtrack, dotvárajúci ešte výraznejšiu atmosféru. Kolegovia tu viac či menej kritizujú príbeh, ktorého jednoduchosť mi vôbec nevadila, skôr naopak, prílišná prekombinovanosť by bola v prípade MirrorMasku imho skôr na obtiaž. A vlastne príbehom v jeho pravom slova zmysle sa dá nazvať vo filme len málo (prakticky len začiatok a trochu tá línia priebehu udalostí v snovej časti filmu), gro filmu tvorí skôr séria fantastických snových pasáží, dotýkajúca sa príbehu len sčasti. Ako som už povedal, moje nadšenie z filmu je zhruba tak veľké ako fantázia pánov McKeana a Gaimana a s maximálnym hodnotením neváham ani na sekundu. 10/10 (18.02.2006)