Skryté ostří

Yôji Yamada je geniální režisér a tímto majstrštykem mi to dokázal už podruhé. Jen proto, protože mi první část "trilogie" (Tasogare Seibei) sedla o něco víc, protože ji miluji a mám zažranou pod kůží a toto mě až tak neoslovilo (a současně je jasné, že se Yamada do značné míry recykluje), nedávám hodnocení maximální. Na druhou stranu, přestože je čas (polovina devatenáctého století) stejný, přestože jsou témata podobná, je film zpracován jinak. Osobněji. A v asijské kinematografii "málo viděný" závěr se mi líbil. (05.02.2012)

Je to dosť dobrá historická dráma. Má celkom dobrý príbeh o samurajovi z nižšej triedy, ktorý zostal jediným mužom v rodine, čo ale dokáže zniesť, keďže im vypomáha aj mladá žena, do ktorej je dlhodobo zamilovaný, lenže ona sa vydá za muža ž vyššej vrstvy a odíde. A tak si postupne uvedomuje určité nespravodlivosti, ktoré musia ľudia znášať kvôli slepej dôvere ku svojim pánom, preto koná hlavne podľa svojho uváženia a navyše práve dochádza aj k výrazným spoločenským zmenám a priblíženiu sa západu. Spracovanie je na tom dobre, síce tu dlhší čas chýba nejaká výraznejšia zápletka, pripadne som nevedel, čomu sa chce film v prvom rade venovať, všetko pôsobí ešte len tak povrchnejšie, ale aj tak si ma to získalo. Opäť poteší výborný hlavný hrdina, ktorý tu nepredstavuje len úplne poslušného samuraja, ktorý slepo poslúcha príkazy a naplno sa riadi všetkými bežnými pravidlami, ale o skutočného človeka, ktorý je síce stále plnohodnotným samurajom, ale nemá problém odporovať, robiť to, čo uzná za vhodné a hlavne ku koncu ma veľmi milo prekvapil. A tak sa to väčšinu času nesie v takom pomalšom tempe, čo mi ale vôbec nevadí, to k tomuto žánru patrí. Dlhší čas to pôsobí tak príjemne civilne, sleduje sa život bežných ľudí nižšej vrstvy v tej dobe, chválim výborne podanú líniu s láskou hlavnej postavy, čo aspoň čiastočne sprevádza prakticky celý film a v druhej polovici už pribudne pár nových prvkov, ktoré to osviežia a film to ešte vylepší. Jedine ma trochu prekvapilo, že tá modernizácia tu nemá takmer žiadny priestor, ale to mi vôbec neprekáža, keďže všetko ostatné je zaujímavejšie a skôr to plní len takú humornú funkciu, konanie samurajov počas tréningov je celkom vtipné. A tak celkovo som rozhodne spokojný, dosť ma to bavilo. Čo sa týka akcie, tak jej je úplné minimum, prakticky len jeden plnohodnotný súboj a nejaký ten tréning, ale aspoň toto je dobre zvládnuté a hlavne ma zaujali tie nové spôsoby úderov katanou. Ale nedostatok akcie tu nie je problém, film si vystačí aj bez nej. Herecké obsadenie je na tom dobre, sympatický hlavný hrdina, veľmi príjemná postava jeho lásky a ani tých pár vedľajších postáv ma vôbec nesklamalo. S réžiou a technickou stránkou som dosť spokojný, toto je tradične ten kľudnejší, civilnejší štýl, aký režisér použil aj vo svojom predchádzajúcom filme Twilight samuraj a to mi sedí. Takže určite sa nejedná o nejaký vrchol samurajského žánru, viacero jeho predstaviteľov a aj režisérov predchádzajúci film sa mi páčia viac, ale aj tak som dosť spokojný, bavil som sa výrazne nadpriemerne. 74% (28.09.2013)

Druhý diel samurajskej triógie Yojiho Yamadi sa nesie v rovnakom duchu ako prvá časť Twilight samurai. Jadro príbehu je viac menej totožné, ale predsa len sa v postavách a ich konaní tieto dva filmy rozdchádzajú. Na Yamadových filmoch je vidno úplne iný prístup ako by sa v samurajskom žánri očakával. Celý film je komornejší, postavy sú podané citlivejšie a každý obraz vypovedá o nevyslovených emóciach, ktoré lomcujú hrdinami tohto príbehu, či už sa jedná o lásku, alebo nenávisť. Keď Togukawovská vláda končila a angličania a holanďania začali meniť tradície celej Japonskej kultúry, tesne pred pádom Shogunátu, kedy sa so Samurajov stalo povolanie upadajúce pod nátlakom technických vymožeností západnej kultúry, bolo veľmi ťažké pre jednotlivca vzdorovať systému a pritom si zachovať tradície zakorenené hlboko v jeho podvedomí. Yamada ukazuje citlivý príbeh ktorý ohuruje svojou jednoduchosťou a vďaka ktorému máme možnosť nahliadnuť do japonskej histórie a do života samurajov tak ako ho nepoznáme. A ako ho máloktoré filmy ukazujú. (14.09.2012)

,,KATAGIRI, SYN HANBEIE KATAGIRIHO JE STEJNĚ DRZÝ, JAKO JEHO OTEC“..... /// Samurajskej film o samurajech, v jejichž prackách, aby jeden katanu pohledal. Samuraj ji totiž tasí jen pro dobro! (a našli? Nenašli? No, malilinkatou…) Ale zato se tu dost povídá....a děje se taky furt něco: Kia je nemocná, tomu zase zdrhly slépky.... hmm, naštěstí Samon nese špatný zprávy.... (ale vám doporučuju zůstat v klidu...). Pomalý tempo, - není kam chvátat (,,celý dům znáš nazpaměť…“ – to víš, v klidu se vykecejte...) a příběh samurajský cti a lásky s jedním soubojem (a miliónem keců…). Jednomu by z toho mohlo hrábnout, ale mnozí ocení, že to jde v klasickejch šlépějích (např…) a dost dobře mapuje jednu historickou epochu. Stejně jako Soumrak. /// NĚKOLIK DŮVODŮ, PROČ MÁ SMYSL FILM VIDĚT: 1.) Navštěvuju kurzy zdvořilosti. 2.) Zjistím, kdy mi bude ,,Ďáblův dráp“ na hovno (a kdy naopak). 3.) Nevím, jestli má větší strach samuraj ze smrti střelnou zbraní, nebo vegetarián z masovýho hrobu. 4.) Thx za titule ,,Petr Watzke“. /// PŘÍBĚH **** HUMOR ne AKCE * NAPĚTÍ ne (28.06.2012)

Jen nechejme klobouky na hlavě. Za exotickou fasádou se schová leccos, a tak jsem byl i já na začátku asi dvacet minut nadšený. Ale pak už jsem se zorientoval. Příběh je zcela šablonovitá sociální romance. Uznávám, že ve srovnání s žánrově příbuzným Zwickovým Posledním samurajem je zde méně efektního pózování a kýčovitých obrázků a přece jen o něco více reality. Asi jako v pohádkách Boženy Němcové. Ovšem vzhledem k lokalizaci se tu namísto přebírání hrachu obracejí rýžové otruby. (15.02.2011)