Starý dům uprostřed Madridu

Úchvatné. Zážitok. Kruto realisticky smutné a zároveň úsmevné rozprávanie o detstve. A vraj osude Španielska. Film som sa rozhodla pozrieť 1.) vďaka vtipnému komentáru pána Blažejovského a jeho ukážkam filmu 2.) "Por Que Te Vas" som si spievala ešte na hodine 3.) malá Ana Torrent sa veľmi podobala (vzhľadom) na moju mamu 4.) dievča hrajúce Irenu trošku na mňa.:) ___ A dojmy po dopozeraní? Neskutočné! Výstižné. Trošku smutné spomienky a miestami prirovnania k môjmu detstvu. Na rozdiel od ostatných mi to ale neprišlo také drsné. Tým, že príbeh sa rozpráva očami malého dievčatka, vidíme jej premýšľanie, lepšie rozumieme príčinám jej konania. Chápeme, že to bolo prirodzené vyústenie situácie. Ale som prekvapená, ako verne sa im to podarilo zobraziť, i detstvo a čo s tým súvisí. Ana Torrent ma celkom dostala. To dievča je osobnosť. Takisto hudba. Perfektná. V podstate "soundtrack" tvoria 2 skladby: Canción y Danzas N.6 a Por Que Te Vas. A prekvapivo to stačí a ani jednu už nedokážem vypustiť z hlavy. Ale veľmi sa mi páčia, takže nevadí!:) __ celkovo: nádherný úprimný film s nadhľadom ale i pohľadom z vnútra rozprávajúci, čo sa v nás môže diať a ovplyvňovať nás, keď ešte nemáme vek na priame pamätanie si vonkajších pohnútok, ktoré v nás len zachovajú stopu a my nevieme, prečo tak v budúcnosti činíme. (02.04.2010)

Tak obrovsky velké, ale smutné hnědé oči má hlavní dětská představitelka španělského dramatu, v obrovském domě, třema sestrami, nemluvící elegantní babičkou na vozíku a služkou. Maminka zemřela a otec....pohledy dítěte i retrospektivy starší sestry. Dětský vzdor po příchodu jejich tety, která je má vychovávat. Jenže život není černobílý.... (22.01.2014)

2 roky som sa vyhýbal Saurovým filmom, lebo sa mi zdali deprimujúce a psychoanaliticky odkrývajúce negatívne emócie v ľuďoch. Musím priznať, že za ten čas som mentálne na Sauru nedozrel. Symboliku som nepochopil ani dnes, vadila mi prevaha formy (kamery) nad dejom a celý čas som zápasil s pocitom, že sa pozerám na hybrid Betónovej záhrady a Tarkovského filmov. Veľmi skľučujúce. (31.10.2010)

Carlos Saura natocil nadherny film o rozklade hornostavovskej spanielskej rodiny, ktora obyva dom uprostred Madridu. Rezisersky je film genialny, kazda scena ja natocena s laskou a vidno, ze si reziser dal na nej zalezat. Film vznikol roku 1976, a to bol uz Francisco Franco y Bahamonde mrtvy, ale zbytky jeho rezimu prezivali v Spanielsku nadalej. Tu vsak o Francovi niet zmienky, ale aj tak si myslim, ze minimalne Saura bol este hodne ovplyvneny frankistickym rezimom a ten zanechal na nom stopy, a to sa odrazilo aj vo filme. Vkusnym sposobom sa prelina minulost /prazdna zahrada plna listia, prazdny bazen/, pritomnost, ale aj buducnost, vela veci ma svoj zmysel a symbolizuju nieco. Co konkretne, to tu nebudem rozpisovat, diviak si an to musi prist sam. Geraldine Chaplin /Co kdybychom zili spolecne s Richardom/ bola skvela, zvysni herci mi nic nehovorili. Ale mam rad cinema espagna, a Saura si ma tymto filmom nepochybne ziskal. 100 % (24.09.2016)

tak to, co mi tady pan Saura nabídl, jsem ještě nikdy neviděla... příběh, který je natolik smutný a díky kterému bych se normálně utápěla v slzách.. se tady nekonal.. nevyvolal ve mě smutek, ani lítost, ani beznaděj.. ale horoucí šok.. šok, který zastavil mé dýchání.. a já se ptám: "Je toto možné??" nedokáži vysvětlit co cítím.. nedokáži pospat, co jsem viděla.. dokáži jen chápat :) SPOILER: scéna, kdy máma Any trpí bolestí a ano se jen dívá.. dívá.. nebrečí, nesnaží se zeptat, nesnaží se o nic.. na mě byla silně šokující.. a lehce ji z hlavy nevypustím (12.07.2009)