Muzika

Bolo to takto, celú noc nezažmúril som oko, chytila ma ľahká nespavosť....ano, takto to nejako bývalo. A v živote to tak býva aj dnes. Len zadky majú inú farbu a manželky iné šaty. Presne tak ako to mnohí poznáme a mnohí na to ešte len prídu. Život je kurva a trtkačka sranda - môžeme sa zamyslieť a prežiť chvíľu nostalgie a utopiť sa - v Zemplínskej Šírave. Lebo k hĺbke, veľkosti a tajomnosti oceánu nam chýba mnoho kilákov a zdá sa, že slovenskej kinumatografii ostali len zatopené dediny - trošku smutné, trošku tragické a pre svet hlboko pod hladinou. (31.05.2009)

Slovenský film o ztrátách a nálezech let nejen sedmdesátých. Na můj vkus tomu chyběla jiskra a mohla být lepší k hudební složka, když už jde o film o muzikantech. A taky bych ocenila větší nadhled, vtip a pohodovost (čímž nemyslím zlehčování doby, ale spíš výše zmiňovanou jiskru, která sršela například z tady již zmíněných Pelíšků). Prostě takový průměrný film, ale na místní poměry se jedná o lepší snímek. A nebylo k tomu ani zapotřebí prs Doroty Nvotové. (29.11.2011)

MUZIKA Jurka Nvotu je fenomén. Fenomén, ktorý ťaží z toho, čím zároveň trpí : - porovnávaním s Pelíškami - ktoré je úplne logické, lichotivé, zároveň ale zaväzujúce a brániace dopriať Muzike zaslúžený obdiv. Resp. nie obdiv, ale čistú radosť z videného, pretože tie pelíšky tam stále niekde vzadu sú. Ďalej je tu vyrovnávanie sa s minulosťou presne tým nostalgickým sposobom, ktorý mnohým už nemusí prísť zaujímavý (a nostalgický). Tiež pocit (najmä pre nás, Slovákov) prehnanej kritickosti voči nám samým, tým pádom i voči filmu, ktorý sa skutočne podaril, ale akoby v nás historicky zakorenene fungovalo, že voči sebe samým musíme byť kritickí viac ako voči iným. Čo je všetko škoda a zároveň akási zvláštna zákonitosť. Resp. zákonitá škoda. Takže po krátkom entré čisto subjektívne oko, idem na to inak: nesmial som sa od srdca, usmieval som sa. I s odstupom (film som videl na Febiu) obdivujem Juraja Nvotu za vedenie hercov. Ani náznak amatérizmu, ani jedna herecky trápna scéna v zmysle - čo to bolo toto ? Presný Ľuboš Kostelný, krásna Táňa, ktorá sa síce nakoniec vyvinie zvláštne bezfarebne, ale i tak, fakt krásna (tu som vždy nekritický). A celá rodinka Oľhovcov Geišbergovcov, ktorá má jednoducho herectvo v srdci. Po Krutých radostiach sa pánu Nvotovi podaril ďalší fajný filmík, ktorý nie je dokonalý, ale čo je dokonalé ? A že vie byť dokonalosť i nudná... (22.05.2009)

|| Scenár: Ondrej Šulaj | Hudba: Róbert Mankovecký | Distribúcia: ALEF Film&Media Group, box!film, cine plus, Unfilm | Rozpočet: 1,1 miliónov € | Tržby: 174,818 $ || Klenot slovenskej kinematografie - inými slovami: Film, na ktorý sa dobre pozerá. Ps: Dôvod, prečo nemôžem nadpriemerne hodnotiť, je nereálne vykreslenie nacionalistického chovania v scéne s kapelou na koncerte. Nadmieru nechutné a prehnané - a to je veľká škoda. Inak výborná zábava. (10.08.2011)

Tento film podľa mňa kríva na obe nohy. Zlý výber predlohy: Peter Pisťánek autor novely Muzika je muž, ktorý sa vyžíva v prívale vulgarizmov a vezie sa na akejsi novorealistickej vlne - ktorá má za cieľ verné zachytenie cynickej, rezignovanej až nihilistickej atmosféry minulosti a súčasnosti. Vo filme je teda ústrednou témou frustrácia z komunizmu (čo sa dá pochopiť), z každodennej rutinnej reality, z nefungujúcich vzájomných vzťahov, následne redukovaných na sexuálne povyrazenia a malé či väčšie podrazy "kamarátov". Autorom filmu sa podarilo zredukovať vulgarizmy v texte. Nájdeme tu niekoľko pre oko diváka pekných scén - naháňačka pod padákom, škoda, že ich je málo. Toľko ospevovaná hudba pozostáva prevažne žiaľ z odrhovačiek Karola Duchoňa. Herecké výkony našich hercov sú ale naozaj - konečne - o triedu lepšie ako v predchádzajúcich filmoch. Hlavným negatívom filmu podľa mňa je, že nič nerieši a chýba mu nejaké nosné posolstvo. To, že sa hlavný hrdina poučí "pádom na hubu" a nie zmenou postoja vlastným pričinením nepovažujem za posolstvo ale za z núdze cnosť. (04.08.2008)