Reklama

Reklama

Paprika

Trailer 2

Obsahy(1)

Vstupte do říše fantazie a představ, kde se realita a sny střetávají kaleidoskopickém světě čiré obrazové dokonalosti. Magický příběh se soustřeďuje na převratný přístroj, který vědcům umožňuje vstupovat do lidských snů. Když je přístroj ukraden, neohrožený detektiv a skvělá terapeutka spojují své síly, aby věc získali zpět – dřív než padne do rukou “snových teroristů.” Poutavý animovaný thriller natočil uznávaný režisér Satoshi Kon. (Bontonfilm)

(více)

Videa (2)

Trailer 2

Recenze (233)

sniper18 

všechny recenze uživatele

Je to veľmi dobrý animovaný psychologicky ladený kriminálny sci-fi film. Má výborný príbeh o skupine vedcov, ktorá vyrobila unikátne zariadenie umožňujúce vstupovať do ľudských snov, pričom vedkyňa má aj svoju snovú verziu, Papriku, ktorá sa v snoch dokáže skvelo orientovať, no keď sa zariadenie dostane do nesprávnych rúk, môže to spôsobiť katastrofu a tak ho musia aj s pomocou detektíva nájsť skôr, než bude neskoro. So spracovaním som nadmieru spokojný, ale stále sa z toho dalo získať aj o trochu viac. Úvod pôsobí perfektne, podobne aj skvelé úvodné titulky navnadia k nezabudnuteľnému zážitku, čo sa ale podarí len z časti. Celkovo tu nemám s ničím veľký problém, skôr je tu viacero menších slabín, ktoré by sa dali vylepšiť. Hlavne v strednej časti prevláda kriminálny žáner až príliš moc, chcelo by to väčšie zapojenie aj tých ostatných, podobne sa tu nájde aj pár nie až tak vhodných prvkov, bez ktorých by som sa kľudne obišiel, ale celkovo rozhodne prevláda výrazná spokojnosť. Dej je skvelo prepracovaný, takže je potrebné dávať pozor, aby sa v tom divák nestratil, ale nemyslím, že by to bolo zase až tak zložité, nájde sa tu plno zaujímavých scén, ale najviac chválim hlavne to množstvo vynikajúcich a skvelo podaných nápadov, vnuknutie myšlienky, spájanie snov, prelínanie snov s realitou a podobne, je tu toho plno. Veľkým plusom sú aj všetky tie fantasy, prípadne psychologicky ladené scény, zaujímavý cirkusový sprievod, hľadanie vraha za dverami, celé finále, je tu toho dosť. Bavili ma aj jednotlivé postavy, vedkyňa, detektív, samozrejme Paprika, len ten tučný vedec mi tu vôbec nesedel, pripadá mi rušivý. Réžia a technická stránka sú perfektné, Satoshi Kon tu svoj štýl dotiahol prakticky až k dokonalosti po všetkých stránkach, páči sa mi aj ten nesmierne hravý a nápaditý vizuál, som veľmi spokojný. A k tomu ešte tá skvelá hudba. Tých pár menších nedostatkov tomu ubralo plné hodnotenie, ale aj tak je pre mňa Paprika kultový film plný originálnych nápadov a navyše som si po ňom prestal vážiť Nolana, pretože vidím, že aj ten jeho údajne originálny film len všetky hlavné nápady prevzal z tohto filmu. 80% ()

Othello 

všechny recenze uživatele

Problém Satoshi Kona, co se týče Papriky stojí hlavně na tom, že závidí divákům své dílo a tak se jak malej trucovitej harant rozhodne, že z toho just taky bude něco mít a začal pidlikat scénář. Scénář, jenž se sice tváří skutečně komplexně a inceptionovitě, ale přitom pomáhá si v posunování děje základními scénáristickými berličkami (deus ex machiny, absence kauzality, strašné shody náhod), které maskuje anarchistickým vizuálem a tématem "kde je prostě vše možné". Prostě se rozhodl, že si tu neomezenou snovost užije po svém. Problém pak může mít divák, která přistupuje k Paprice prvořadě jako k filmu. Zase na druhou stranu to sám přiznává a například linie s detektivem na úsvitu velkoměsta, líbajícím spanilou oběť a v druhé ruce svírající šestiraňák nejsou jen takový kravinky pro publikum, ale skutečným záměrným katarzním prvkem."Musíme jít. Blíží se happy end." PS: kdo na konci u titulků nezpíval je debil ()

Reklama

ScarPoul 

všechny recenze uživatele

Bohužiaľ aj keď mám Kona rád, jeho posledný film ma nenadchol. Hoci Cucuiho knihu som čítal. Z nej som mal rozpačité pocity. Bola istejšia vo vzťahoch a v snovom súboji rozpačitá a plná pre mňa nefunkčnej sexuality. Film je robený na vážno, množstvo postáv tu chýba a vzťahy medzi nimi sú naznačené len povrchovo. Na druhú stranu súboj v krajine snov je epický. Zase raz dôkaz, že animovaný film dokáže veľmi pekne prekračovať hranice. Kniha bola satirická, čiernohumorná a rozhodne nie pre každého. Paprika ako film je klasickým stúpencom svojho žánru, ktorého vyzdvihuje hlavne kreatívna zložka a nápaditosť Satoši Kona. Možno, keby som knihu nečítal, by sa mi to celé páčilo o trošičku viacej. Takto je to pozerateľná jednohubka s fajn ústrednou pesničkou. ()

Madsbender 

všechny recenze uživatele

Teda, tak to bola paráda. Ako vraví nápis na obale, "duša japonského anime". Se vším všudy. Veľmi originálne, svižné, zábavné, napínavé, záhadné s úžasným obrazom hýriacim farbami a fantastickými výjavmi. Prelínanie sna a reality, zaujímavý príbeh, rôznorodé postavy a skvelý nápad dotiahnutý do konca. Taký japonský Počiatok - malé geniálne dielko, ktoré môžem jedine odporúčať. 90% Pozn.: Zvýšené o hviezdičku po prehodnotení. Nastal čas pre opakovanú projekciu. ()

Rudovous 

všechny recenze uživatele

Barvity vylet na jehoz konci se probudite do "reality", vyjdete do ulic a jdete si opet koupit listek do kina. Mozna pro nekoho hodne dezorientujici, ale kdyz se vam neco zda - muze to by take dost zmatene. Paprika je takova dokonala postmoderni podoba soucitne bohyne Kuan Jin. Elementu laskave zenskosti v jejim animovanem podani, jsem s hrdiny tohoto filmu tez propadl. Tohle bylo neobycejne bohatych devadesat minut. ()

Galerie (30)

Zajímavosti (9)

  • Pokoj v 55. minutě obsahuje tato světová díla, zleva: 1. „Oedipus and the Sphinx“ (1880). Ilustrace ze „Stories from the Greek Tragedies“ od the Rev. Alfreda J. Churche, M.A. (Seeley, Jackson, & Halliday, London, 1880). Původně od antického umělce, (Getty Images). 2. „Oedipus and the Sphinx“ (circa 1806–1808) autora Françoise Xaviera Pascala Fabreho (1766–1837).
    3. „Oedipus and the Sphinx“ (1864) autora Gustave Moreaua (1826–1898), (The Metropolitan Museum of Art) – ten nad krbem. 4. „Oedipus and the Sphinx“ (1864) autora Jean Auguste Dominique Ingrese (1780–1867), (Walters Art Museum). 5. „Oedipus Explaining the Enigma of the Sphinx,“ (1808, přepracováno ca. 1827) autora Jean Auguste Dominique Ingrese (1780–1867), (Musée du Louvre, Paris). 6. „Oedipus the Wayfarer“ (c. 1888) autora Gustave Moreaua (1826–1898). (Petsuchos)
  • Ve 32. minutě je v kanceláři mozaika s motivem Sfingy s Oidipusem. (Petsuchos)
  • První verze scénáře se režisérovi zdála složitá, a tak storyboard začal kreslit nanovo – a bez ohledu na předlohu. Vytvořit dílo o 1046 kresbách mu potom zabralo rok a půl. (Siriuss)

Reklama

Reklama