Planina v ohni

Po trilógii, ktorú spolu splodila dvojka Iñárritu-Arriaga sa páni rozdelili a každý si ide svojou cestou. Očakávania ďalších filmov od oboch tvorcov sú teda na mieste. Ako prvý uzrel svetlo film, ktorý pokračuje v už tradičnej zápletke s časovo zapletenými líniami, v ktorých postavy spája určitá udalosť. Arriaga si vie vždy vybrať ten správny moment načasovania, kedy diváka totálne uzemní pointou a hlavným zvratom. Tentokrát to nebolo inak, akurát to bolo možno trošku viac predvídateľné. Možno aj preto, lebo dej príbehu je trošku jednoduchší ako predchádzajúce jeho scenáristické kreácie. Takže buď mu už dochádzajú nápady, alebo sa len bál, že zvládnuť čosi podobné aj z postu režiséra by presahovalo jeho možnosti. Každopádne režijne takisto nesklamal, aj napriek pomalému tempu má príbeh skvelú gradáciu, podporenú veľmi dobrým výberom hudby a samozrejme hercov. 80%. (03.12.2009)

Priznám sa, ten začiatok a vlastne skoro celá prvá polovica na mňa nezapôsobili dobre - na môj vkus príliš chaotické a zmätočné, čo potom často skĺzavalo do nudy. Druhá polovica, v ktorej sa príbeh konečne začína vyjasňovať bol už lepší a záver vôbec najlepší, aj keď sa dal čakať. Rozporuplné pocity, ale na lepší priemer to stačí. 65/100 (31.08.2018)

Doteraz dvorny scenarista Inarrituovych Amores Perros, 21 gramov a Babel sa vydal na svoju prvu rezijnu put, pricom znova siahol po drame s prvkami nahody. Zial oproti svojim predchadzajucim scenaristickym pocinom nepridal nic nove. Prave naopak, dost tu toho chyba, ci je nadbytocne. Uz v Babel bolo citit coraz silnejucu vykonstruovanost nahodneho vyvoja udalosti a zasahov osudu ako i hru na efekt "umenia". Burning Plain ide v tomto smere este dalej. Paradoxne sme ako divaci tak svedkami, ze film splietajuci osudy roznych ludi sa odvija v presne vybehanych cestickach dramatickych kriviek, tak dobre znamych z predchadzajucej tvorby. Vysledok posobi umelo, silene a zubami-nechtami sa snaziac vyzerat ako vazne "umenie". Navyse, Arriagovi chyba Innarituov zmysel pre cit v kompozicii zaberov so silnymi,casto intimnymi okamihami, ktore s uzitim hudby vytvaraju presvedcivu atmosferu smutnej skaly emocii - od beznadeje, smutku, az k zufalstvu a sebatryzneniu. Herecke obsadenie nie je zle, ovsem pod Arriagovym vedenim ich kreacia vyznieva skrz-naskrz ako standartny vykon, a nie vytvaranie takmer svojich zivotnych uloch. Od Amores Perros tak mexicky import silnych dram derivoval v uhladeny hollywoodsky gyc - pekne pozlatko s minimalnym obsahom. Skoda. 4-5/10. [Venezia, 2008] (29.08.2008)

Pomalu ubíhající příběh třech žen, jejichž osud je určitým způsobem propojen (na to jak, jsem přišla poměrně brzy). V porovnání s filmy Babel a 21 grams je tento příběh pomalejší a do určité míry i klidnější. V druhé půlce se nám osudy všech žen spojí dohromady a mi už pouze sledujeme, jak se puzzle dávají dohromady a jsou nám také dovysvětleny některé detaily (mě třeba dlouhou dobu nedošlo to s těma jizvama). Plusem je výborná atmosféra a herecké představitelky hlavních hrdinek. Jako minus bych viděla režisérskou nezkušenost G. Arriaga, která pravděpodobně způsobila, že jsem občas měla problém udržet pozornost. (19.03.2011)

Žiji celou dobu ve strachu sama ze sebe..… Ta spí s tím, ta s tím, s tím a s tím. Ten u toho umřel. Ten s nikým nespal a málem umřel taky. Erotické, ale i nudné okamžiky ze života lidí, které osud ,,někam“ směřuje. Je těžké něco napsat a nespoilerovat. Snad jen, že Ch. Theron je fantastická a příběh zajímavě odvyprávěn. Ale nějak mne to nestrhlo. PŘÍBĚH **** HUMOR ne AKCE ne NAPĚTÍ ** (13.08.2009)