Bílá vrána

Tady černý balónek (černou ovci) představuje bratr hlavního -náctiletého hrdiny, který je hyperaktivní autista (narušuje zaběhnutou představu jedince, který sedí v koutku a nic moc neprovádí) a je velice těžké se smířit s tím, že bratr nikdy nebude takový jako ostatní, že s ním vždy budou samé potíže a že zaměstnává téměř 100% pozornost rodičů. K tomu časté střídání různých škol, protože tatínek je voják. Musí nějak ustát i tu neustálou pozornost okolí, protože vše odlišné většině vadí. Naštěstí potkává dívku "svých snů", která je nad věcí a nedá na tlak spolužáků a stojí při něm i při bratrovi za každých okolností. Napadá mě protiklad, co se může stát, když ten tlak spolužáků holka neustojí http://www.csfd.cz/film/232359-klass/. (04.10.2008)

Thomas Mollison (Rhys Wakefield) nemá jednoduchý život. Jednak zaměstnání otce v armádě, které vyžaduje časté stěhování, tak také, že jeho bratr Charlie (Luke Ford) je autista, a vyžaduje celodenní pozornost, Thomasovi brání si najít nějaké kamarády. Nyní by to ale mohlo být lepší, když potká sympatickou Jackie (Gemma Ward), která nemá s Thomasem ani jeho bratrem žádný problém... Jak bylo již napsáno, film je velmi podobnému staršímu Co žere Gilberta Grapea s výborným Johnny Deppem a ještě lepším DiCapriem. Takže ač se kluci (Rhys Wakefield a Luke Ford) snaží seč můžou, výše zmíněným se bohužel ani nepřiblížili. Co se mi ale na Bílé vráně líbilo víc byl sympatický příběh (nebyl nikterak uhoněný, prostě příjemná podívaná) a krásná Gemma Ward (když už srovnávám s výše zmíněným snímkem, tak Juliette Lewis zas žádná velká krasavice není). Takže když to všechno sečtu a odečtu, tak mi tento souboj vyjde tak nějak bez vítěze, 3 hvězdy oběma... (26.06.2012)

Zo začiatku vyzerá Biela Vrana ako vcelku obstojné zachytenie každodenného života rodiny s členom trpiacim autizmom. Kamera celkom šikovne sa pohybujúca po stiesnenom interiéry a všetko pôsobí civilne, nie okato, štylisticky sa nejedná o výrazný, ale príjemne sa sledujúci úvod, od ktorého divák logicky čaká, že postupne vyústi do niečoho naozaj zaujímavého. .....Čo sa ďalšej kauzality deja týka, prepadá sa viac do sklamania než zaujímavého pokračovania, orientuje sa smerom emotívnej plytkosti, patetickej úsmevnosti a predstierania akejsi láskavosti a pochopenia s trochopu na oko pekného platonického stereotypu. Snímka si pochopiteľne zakladá na silnej emocionalite, čo musí byť už vopred zrejmé z hlavnej dejovej premisy, ale na túto úroveň sa nedá dostať pomocou tak zjednodušených a prvoplánových cestičiek, aké si práve Biela vrana na svoju cestu vybrala. ......... Do najsprofanovanejšieho tieňa sa dostáva, očakávaná "nosná" téma autizmu. Film si vôbec nerobí starosti s nejakým hlbším prenikaním do témy, alebo jej uchopením so zaujímavejšími motiváciami a cieľmi, z kt. by mohli vzísť zaujímavé myšlienky a otázky (podobne, ako to urobil Bård Breien vo svojom filme o telesne a inak indisponovaných ľudoch - Kunsten å tenke negativt), stačí mu evidentná radosť kamery, keď sa pred ňou zvíja daný autista, poprípade keď jeho chovanie ústi do humorných situácií. Téma film sa obmedzila na povrchné sledovanie, sem tam patetické, sem tam naopak humorné, nakoniec lacno láskavé a rado by bolo dojímavé. Vzťahy medzi postavami vyzerajú umelo a vykonštruovane, najmä prerod neznášanlivosti/ nevyrovnanosti k pochopeniu vyznieva vo filme ž smiešne utopicky. ........... Ďalší element smerujúci k degradácií je vývoj dejovej línie s priehľadnou snahou diváka emotívne zasiahnuť, čím sa znova preukazuje neúspech v prvoplánovom pokuse o "dojímavosť"" pomocou peroxidovej blondínky a zamilovaného tínedžera do ktorého lásky "nevhodne a neuvedomelo zasahuje" jeho brat autista. V spracovaní už tak dosť banálneho námetu si ruky s radosťou vymieňajú trápny humor, dosahujúci svoj vrchol v scénkach z kúpaliska, so zamilovane láskavým gýčom, samozrejme pod štítkom "empatickosť". Film sa finálne pokúša vravieť známu vetu "takto by to malo chodiť a bolo by to také krásne" a jeho slová pôsobia prehnane afektovane. Zábery ladené silno autenticky sa striedajú s patetickou idylkou, ktorá hlása konečnú presilu a nemáme pred sebou nič iné, než naivnú plochosť. Biele vrany toho nalietajú evidentne najmenej. (05.10.2013)

Bolo ťažké rozhodnúť sa medzi štyrmi a piatimi hviezdičkami. Film má pomerne otrepanú rainmanovskú tématiku a aj druhý plán, dievča, ktoré je mimo stáda a nevadí jej postihnutý frajerov brat tu už bolo. Čo je nové na tomto snímku je to, že zdravý súrodenec dá priechod svojim negatívnym emóciám voči bratovi, ktorý mu znemožňuje žiť normálny život. A musí sa s nimi vyrovnať. Toto sa mi zdalo tak úprimné, hoci klišéovité a oslovilo ma to natoľko, že dám 5 hviezd. Len záver by som pozmenil. Na mieste zdravého brata by som sa odsťahoval na internát. (28.10.2008)

Veľmi emotívny snímok, zachytavajúci autistu a jeho rodinu... Luke Ford, ktorý sa nebal svojej role, predviedol neskutočný herecký výkon. Miestami liezol už aj mne na nervy... Film, ktorého myšlienka pohltila celé prevedenie. Black Ballon ako synonymum problémov. Rodinné drama, ktoré nielen prekvapí ale aj očarí... 8/10 (07.10.2008)