Žena pod vlivem

Veru sa nepozeralo jednoducho na to, ako tu po sebe celý čas všetci kričali. Až mi to miestami začínalo prekážať. A nechápal som, prečo ženinu labilnú psychiku k výkyvom správania ostatní podnecujú vlastným hysterickým chovaním. Ale ľudia sú rôzni. A nájdu sa aj takí, čo majú rôznych ľudí v sebe. Napríklad ten koniec. To sa už v (pred)titulkovej sekvencii herci vzdali svojich rolí a išli si svoje? Zaujímavé. Až na hranici s genialitou. Videné v rámci Season Challenge Tour (týždeň s Rogerom Ebertom). (06.11.2015)

vypravěč a radektejkal - užívatelia, čo udreli klinec po hlavičke. A čo sa pred divákom odohráva? Manželka úplne oddaná rodine. Jej muž citovo a empaticky plochý hrubián. Občas ju zmláti, občas odvlečie na psychiatriu. Lebo on je v očiach svojich i okolia ten normálny (pozrite, čo hentá vyvádza). No ona sa snaží dať deťom všetku lásku a hru, bez ohľadu na konvencie. Buranské správanie muža, ktorý ju istým spôsobom miluje), a tlak okolia spôsobia skratkovité výpadky v jej konaní. Citovo a láskyplne mimoriadne obdarení ľudia sa totiž násilím a cynickou falšou brániť nevedia. Nie je to v nich. A tak vidíme devastujúce následky pracovného zaneprázdnenia, nahradzujúceho chvíle strávené v kruhu rodiny, a návštev kolegov z mužovej práce. Upätý a suchopárny páprda, usúdi na základe pár nepodstatných vybočení z "normálu" , že žena nie je duševne fit. Kľud neprináša ani svokrin neznesiteľný mentorsko-dohliadací prístup, či nechápajúci rodičia. Komplexné a výpovedne veľmi potrebné dielo. Hoci na reakciách divákov vidieť, že napriek režisérovej snahe, cez okuliare natrené farbou spoločnosťou konvenciami nanútenej normality, sa každému nepodarí nahliadnuť do toho, ako to v skutočnosti je. (01.10.2020)

Po Bergmanově Scenes from a Marriage zatím druhý nejsilnější film, co jsem letos viděl. Falk/Rowlands klenot. Autentický životní drama uvnitř domu za zavřenými dveřmi - filmovou optikou, depresivnosti, oddanosti bez úniku pro diváka zaostřené velmi blízko. (02.05.2017)

Pokiaľ by som mal vybrať jedného amerického režiséra, ktorý sa najviac priblížil dotyku s realitou, asi by som vybral tvorbu Johna Cassavetesa. Sme natoľko uvrhnutí do vnútra situácií, že sa cítime podobne trápne, ako jej všetci účastníci. Až chcete, aby tá ktorá scéna už konečne skončila a všetci sa rozišli domov. To s pocitom, že film snáď ani nemá scenár a sledujeme autentickú rodinu. Akýkoľvek časový úsek by režisér zo života rodinky vybral, vyzeralo by to rovnako. Bez začiatku a konca. Utrpenie, ale aj istá radosť z bludného kruhu netradičného manželstva. (16.08.2016)

Videl som zatiaľ dva filmy Johna Cassavetesa a príliš ma nenadchli. Žena pod vplyvom je iný prípad. Je to mimoriadny, zaujímavý a zvláštny film. Prakticky všetci, ktorí v ňom vystupujú, sú psychicky narušení, rozdiel je iba v miere narušenia. Dokonca by som k nim priradil aj režiséra so strihačom. Spoľahlivo vedie Mabel, ktorú geniálne stvárnila Gena Rowlands. Bolo lahôdkou sledovať do detailov zvládnutý rozvoj šialenstva v jej podaní. Ani Peter Falk príliš nezaostával. Plný počet hviezdičiek tomuto mimoriadnemu filme nemôžem dať preto, že na mňa pôsobil akosi nehotovo, ako by musel byť odovzdaný ešte pred záverečnými úpravami. Možno sa to tak v nezávislom filme patrí. (21.01.2012)