Na krásnom modrom Dunaji

Na krásnom modrom Dunaji sa skladá asi zo 480 krátkych scén, čiže stále sa tam niečo deje. Dokonca ústredné trio robí z každej druhej situácie kovbojku - plazí sa po štyroch, lozí do auta cez strechu, obhadzuje sa všetkými vecami, ktoré prídu pod ruku, atď., čo pôsobí dobrodružným dojmom. Na základe uvedeného by ste možno povedali, že taký spád nemôže nudiť. Ale na strane druhej, už po polhodine ste videli dosť materiálu na iné dva slovenské filmy dokopy, ktoré by boli menej odvážne, ale so súvislejším príbehom. Toto je naopak svižný a originálny dej o hovne. Tým pádom tie dve hodiny trvajú fakt dlho, ale stojí to zato. Celkom ojedinelý úlet. Keď sa hovorí guilty pleasure, tak tu by sa hodilo guilty pride. Cítim sa hrdý, že tento dekadentný zázrak vznikol u nás. (16.02.2021)

,,VIDEL SI BLOW UP?" ,,ZVÄČŠENINU?" __ Pri rozhodovaní o hodnotení sa napokon riadim istým sentimentom nad milovanými 90. rokmi. Atmosféru daného obdobia, na ktorú si už ozaj veľmi matne spomínam, som si týmto filmom naplno priblížil a aj podľa komentárov iných užívateľov možno povedať, že je tu vystihnutá veľmi vierohodne často vďaka drobným detailom (E. Korda...). Spätne je až neskutočné, ako sa Bratislava zmenila za ostatné roky. S filmom samotným je to podstatne horšie predovšetkým z dôvodu, že najmä v prostrednej časti akoby nemal čo povedať a miestami pôsobí nelogicky. Osobne mi dvojhodinová stopáž natoľko neprekážala, hoci som si často kládol otázku o opodstatnenosti danej scény. Pri scéne s cirkusom som dokonca na moment uvažoval, či nejde skôr o balkánsku produkciu. Čo dodať? Maximálne (pod)priemerná záležitosť, avšak dobre, že bola nakrútená. ,,SMRDÍŠ JAK KU*VYN KUFOR. ČO SA ŽENÍŠ?" (653. hodnotenie, 33. komentár k filmu) (10.11.2020)

"Nebásni o svete. V tomto meste zhniješ." Na krásnom modrom Dunaji nie je iba valčík hudobného skladateľa Johanna Straussa, ale aj film režiséra Štefana Semjana z roku 1994. Absurdný komediálne ladený počin o troch kamarátoch, nesúcich mená ich hereckých protagonistov, je do istej miery odrazom a obrazom doby, v ktorej vznikol. Vznik samostatného Slovenska so sebou priniesol množstvo prospechárov, snažiacich sa "nahrabať si" čo najviac, a trojica hlavných postáv nie je výnimkou. Z výstavy Andyho Warhola ukradnú jeden z jeho obrazov, po čom nasleduje strastiplná a divoká cesta za jeho speňažením. Táto cesta v podstate predstavuje hlavnú dejovú líniu filmu, ktorá ale nemá žiaden hlbší význam. Režisér Semjan sa snaží iba o zachytenie absurdity celej situácie, čo sa mu, dá sa povedať, aj darí. Na druhú stranu ale nemožno hovoriť o tom, že by bol divák v tomto smere nadšený. Ono vlastne príbehovo ani niet byť z čoho nadšený. Snímka však disponuje niečím, prečo ju stojí za to vidieť - vynikajúcou bratislavskou výpravou. Keďže prakticky celý dvojhodinový film sa odohráva v hlavnom meste, postavy v ňom pochodia mnohé lokality a zákutia, z ktorých doslova srší deväťdesiatkový genius loci, vytvárajúci špecifickú atmosféru diela. Tú navyše podfarbujú aj reálie raných deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Z hereckého hľadiska ide o film obstojný - nenadchne ani neurazí, pričom mu dominujú práve traja hlavní predstavitelia s tým, že vo vedľajších úlohách sa objavuje viacero rovnako známych tvárí. Na krásnom modrom Dunaji príbehovo nestojí za veľa. Ale mimoriadnym spôsobom mu pomáha práve bratislavská výprava, ktorá je najvýraznejším prvkom filmu. Dá sa povedať, že práve kvôli nej stojí za to tento počin Štefana Semjana vidieť. Obzvlášť ak dokáže divák pozná miesta, na ktorých sa jednotlivé scény odohrávajú. Popri výprave a atmosfére dokážu pobaviť aj viaceré hlášky, ktoré tu odznievajú. (14.07.2024)

zaujímavý film na pozretie si po takmer 25 rokoch od premiéry minimálne z pohľadu, ako vyzeralo čerstvo nové hlavné mesto nového štátu a prípadne si porovnať, ako sa postupne zmenilo. Niekedy som mal pocit, že režisér sa snaží o taký slovenský mechanický pomaranč. Celý film pôsobí dosť bizarne, resp. dejovo zväčša nedáva veľký zmysel, ale to bude aj tým, že film mal mať pôvodne - vraj - 5 hodín. Žiaľ - alebo našťastie - sa pôvodný matroš niekde stratil, ukradol, možno ho chalani vyfajčili, kto vie... (29.01.2018)

Nechápu, jak může mít tento film tak mizerné hodnocení, když je to jednoznačně nejsrandonější porevoluční komedie (která si - a to zřejmě někoho irituje moc - na nic jiného, než být komedií, ambice nedělá). Já jsem se prostě smál nahlas prakticky od prvního záběru. Je to také možná tím, že Slováci mají trochu jiný smysl pro humor, který Češi díky své provinční řevnivosti nedokážou přijmout, anebo je to prostě tím, že Slováci nemůžou být z principu lepší než Troškův Kameňákov, jako nemůžou být lepší v ničem. Dost ubohý postoj v tom případě. Kdybychom se o podobnou volovinu, jakou je tento film, pokusili my, bylo by to trapné, hrané, nepůvodní a nudné. Těmhle slovenským debilům já jsem po celou dobu věřil, že jsou doopravdy takoví debilové, jací v tom filmu jsou. Klobouk dolů! (11.10.2010)