Reklama

Reklama

Pacho, hybský zbojník

  • angličtina Pacho, the Thief of Hybe
Československo, 1975, 85 min

Režie:

Martin Ťapák

Předloha:

Peter Jaroš (povídka)

Hrají:

Jozef Kroner, Dušan Blaškovič, Karol Čálik, Slávo Záhradník, Július Vašek, Peter Debnár, František Velecký, Milan Fiabáne, Ivan Palúch, Juraj Kováč (více)
(další profese)

Obsahy(1)

Legendární slovenská komedie režiséra Martina Ťapáka vypráví svéráznou pověst, inspirovanou příběhy o zbojníku Jánošíkovi. Pacho z horské vesnice Hybe je skoro ve všech ohledech pravým opakem svého předchůdce: je malý a slabý, na velká slova a velké činy ho také neužije. Jenže ani jemu se nelíbí arogance místní šlechty, a tak se poddaných začne zastávat. Vyzbrojen proříznutou pusou, zdravou drzostí, vychytralým mozkem a smrtelně silnou pálenkou frndžalicí, zvítězí Pacho v souboji o místo zbojnického vůdce. Ostatně stát se nejlepším mezi tou bandou mameluků nebylo zase tak těžké. A začnou se dít věci. Pověst o Pachovi se dostane až do Vídně k samotné Marii Terezii, která – podobně jako hraběnka Erdödyová – shledává zbojníky vysoce přitažlivými. Proto padne rozhodnutí poslat do Pachova horského doupěte armádu… V hlavní roli svérázného zbojníka se objevil Jozef Kroner, na vtipných a zároveň libozvučných dialozích se podíleli vynikající komici Milan Lasica a Július Satinský. Zejména díky souhře těchto autorů vznikl takřka kultovní film, jehož humor dodnes nezestárnul. (Česká televize)

(více)

Recenze (171)

PTuranyi 

všechny recenze uživatele

Vynikajúca veselohra parodujúca zbojnícke legendy. Výborná produkcia a predovšetkým skvelé herecké výkony všetkých hercov od Jozefa Krónera až po Idu Rapaičovú. Hudba Svetozára Stračinu výborne zapadá do odľahčenej atmosféry roztopašnej ľudovej naťahovačky medzi pánmi a zbojníkmi, z ktorej množstvo bonmotov zľudovelo. Od "Na kone!" cez "Oné..." až po "Daj sem bičík!" ()

Martin741 

všechny recenze uživatele

Parodia na stvarnenie Jura Janosika /1690 - 1718/ v podani vybornych hercov vtedajsej doby : Kroner /Obchod na Korze/, Labuda, Pavelekova, Budinova.... V ramci normalizacnych filmov silny nadpriemer, ale na kulty zo 60. rokov /Kladivo Na Carodejnice, Spalovac Mrtvol/ to proste nema. Najlepsi Tapakov film /Svako Ragan/ vsak mal prist az s uderom roku 1976. Pacho .... je vsak klasicka oddychovka, ktora vzdy potesi, ked clovek chce vypnut po tazkom dni v praci. 89 % ()

Reklama

Elisson odpad!

všechny recenze uživatele

No dobre, konečne som vzhliadla tento "skvost" a síce chápem, že to mala byť prostá komédia pre prostý ľud, ale prečo si niekto myslí, že prostý ľud si nezaslúži pozdvihnutie? Tuposť a úpadok kraľujú tomuto filmu, ktorý som ani nedokázala dopozerať... Kvôli filmu sa pálili staré drevenice, zemepáni boli samozrejme tak "správne" (na socialistický spôsob) zobrazení ako úplné svine, no a sexuálny motív je tam na každom kroku. ()

Adm.Nelson 

všechny recenze uživatele

Dokonalé to nie je, ale zábavné určite áno. Pre užívateľa s nickom chalp - nesúhlasím, že je to "nienadčasové", práve naopak, vysmievanie sa z tých, čo sú pri moci a vládnu, je aktuálne stále a ďalej sa čudujem, že málokto si všimol, že neide len o paródiu na Jánošíka, ale satiru na nás Slovákov, akí sme vždy boli a ako sa nechávame stále niekým zosmiešňovať. Ťažko tomu potom porozumejú iní, bratov Čechov nevynímajúc. 8/10. P.S.: Pri tomto mi vždy naskočí úsmev: "Sváko... A moja Hanka?" "Hanka? Hanka, Marka, Zuzka, všetko jeden čert!" ()

duddek 

všechny recenze uživatele

Kde sú Hybe? No přece ve východní části Liptovské kotliny, v údolí Hybice a Bílého Váhu. ;) Ale to jen tak na okraj. Ač Pacho (staršího zbojníka aby pohledal) dělá svému řemeslu spíše medvědí službu, je oblíbený i obávaný (pošlou pro něj až z rakousko-uherské metropole Vídně). Aspoň u těch filmových postav. Na mě velký dojem neudělal. Takhle zesměšňovat zbojnictví, to se přece nedělá. ;) ()

Galerie (6)

Zajímavosti (19)

  • Na scénu, kde Ida Rapaičová (grófka Erdödy) hladí kukuricu, ju musel režisér prehovárať. Zdala sa jej príliš vulgárna. (Zdroj: sme.sk) (Raccoon.city)
  • Gróf Erdődy (Marián Labuda) v jednej scéne zapáli dedinu Važec. Táto dedina bola naozaj takmer celá zničená požiarom v roku 1931. (ČSFD)
  • Film vznikol na základe Jarošovej poviedky v zbierke "Krvaviny" (Marina111)

Reklama

Reklama