Nebe, peklo… zem

Ak niečo stojí za pochvalu, tak určite výkon Z. Konócz a fakt dobrá a príjemne melodická hudba. Zvlášť ma zaujal jeden hudobný motív na piáno, kto videl film, určite vie, ktorý myslím, pretože zaznie viackrát. Príbeh skôr priemerný, pre dnešné časy typický - o vzťahoch. Osobne mám týchto česko-slovenských filmoch o vzťahoch až po krk, ale občas sa to dá podať prijateľne a to je tento prípad. Keď som o filme počul prvýkrát, hovorím si, čo tam ten J. Korn chce. Po filme mu však dlžím ospravedlnenie. Zahral to celkom slušne a toho španielskeho teploša som mu zbaštil. Spomínanú skladbu som na youtube nenašiel, škoda. 60%. (20.08.2014)

V mnohom súhlasím s Ivončou. Dlhá predlhá nuda, ktorá mi navyše podvodnými zábermi zbytočne naznačovala to, čo bolo aj tak povedané. Nedozvedela som sa nič nové a snaha napchať všetky extrémne typy do jednej snímky pôsobila na mňa násilne. Najobyčajnejšia bola snáď Klára - no koľkí sa s ňou dokážu stotožniť? No neviem..ja asi nie. Ja mám štvorky... (práve teraz som dosiahla úroveň cieľového diváka). (03.09.2009)

Tak neviem, či film neohodnotiť vyššie, keďže sa mi relatívne páčil a som Slovák. Lenže ja sa nikdy nedokážem zmieriť so scenáristickou barličkou, akou je nepravdepodobná náhoda. No a v Nebi je ich teda požehnane. Vlastne sa vyskytnú vždy, keď začne dej stagnovať. Nie je to len problémom tohoto slovenského filmu, ale skôr problémom našej kinematografie všeobecne. Nemám však problém s autenticitou, i keď je značne pochybná, lenže myslím si, že zahraničné filmy vnímame autentickejšie iba vďaka tomu, že tamojšie prostredie nepoznáme. Klára sa chová často z mužského pohľadu nelogicky, ale to je pre nás mužov logické, pretože je žena. A zaujímalo by ma, čo bolo na tom lekárovi tak neodolateľné, že ho chcela každá do postele. Všetkým mojim známym ženám by pripadal extrémne slizký. Záver vyšumí bohužiaľ do stratena bez ohľadu nato, čo chcela režisérka povedať. (24.07.2014)

„Najlepšie veci zažiješ, keď sa prestaneš báť.“ Na jednej strane chápem sťažnosti divákov, že na Slovensku stále robíme len „malé drámy o ľuďoch“. A treba povedať, že pokiaľ majú byť výsledkom sračky á la ROZHOVOR S NEPRIATEĽOM s Alexandrom Bártom, potom skutočne radšej nemať žiadnu kinematografiu. Ak sa ale dráma vydarí, čo je na nej zlé? Netreba na ňu obrovský rozpočet a ponúkne kvalitný psychologický scenár a kvalitné herecké výkony. Netvrdím, že NEBO, PEKLO... ZEM je zázrak, tých jazerných filozofických scén je troška veľa (ale zasa sa Zuzana aspoň často vyzlieka...) a od konca som čakal viac (nástup Jiřího Korna zaujal, no po ňom som čakal dramatickejšiu bodku) a scenár sa nevie rozhodnúť, či má vypovedať o nevere, rodičoch, deťoch, sestrách, bratoch alebo balete. Je to príbehovo zbytočne neukotvené a to sa mi na slovenských scenároch nepáči: stále sa snažia pochytať v jednom filme čo najviac králikov (viď. podobne nezmyselne prekombinované ŽENY MÔJHO MUŽA so Studenkovou). Tak či tak, výsledok ma bavil, Kanóczová na to má (ale mala by si čím skôr nájsť „svojho“ režiséra, ktorý z nej vytlčie niektoré jej herecké zlozvyky, ktoré všade opakuje, napr. jej spôsoby „prejavu hnevu“), Latinák na to má, aj Ivan Martinka na to má, má to peknú kameru, solídne dialógy, uchádzajúce postavy a Kanóczová je viac nahá, ako oblečená, takže palec hore. (25.05.2010)

„Nejlepší věci zažiješ, když se nebudeš bát.“ Docela mě těšila málomluvnost celého snímku. Když totiž v některých scénách hlavní hrdinové pronášejí nejrůznější dialogy, mnohdy to tahá za uši. Příběh, ve kterém se talentovaná baletka Klára najde, je tak trochu postavený na vodě a nejednou sklouzává ke karikatuře. Je poslepovaný ze smolných momentů hlavní hrdinky, chybí mu nosný děj, což je škoda, protože náběh na něco víc tam určitě byl. Přesto je snímek jedním z nejpříjemnějších filmových překvapení našich (mnohdy na zajímavé tituly vzduchoprázdných) východních sousedů. Potěší nejen Zuzana Kanócz a pár režijních nápadů, ale i třeba minimalistická hudba, která dokazuje, že se dá vystačit i s jedním nebo dvěma motivy. Tahle půldruhá hodinka nikomu neublíží.. (02.10.2010)