Nowhere Boy

Beatles jsem nikdy nemusela, nicméně fakt, že životopisné filmy dobře trávím, sliboval obstojnou zábavu s rozšířením obzorů, zvlášť, když mně John Lennon býval z celé formace nejsympatičtější... no, musím říct, že onen dojem dvakrát neposílil, tenhle pomníček pro velikána nevyzněl zrovna jako důvod k oslavě člověka, myslím, že pokud by kostrbaté rodinné vazby opravňovaly dospívající k výkyvům nálad, vypointovaných pravým hákem, chirurgům by brzy došly nitě... I magoři se totiž dělí na dobré a ty druhé... Z ustálené hladiny nezájmu mě vytrhla až poslední třetina, Aaron Taylor-Johnson nijak neoslnil (ne tak režisérku, viz její biografie ;-)), Kristin Scott Thomas odvedla svůj standard a překvapila snad jen Anne-Marie Duff, která dokázala, že role, kde ji to fakt sluší, mohou existovat. Ale tak, nakonec lepší, než číst suchá konstatování na Wiki, a ještě to mám s muzikou. (17.03.2015)

Nic moc extra. Líbila se mi hezky zachycená dobová atmosféra, ale jinak jde vlastně jen o celkem průměrný příběh dospívajícího jedince, který je vláčen nahoru a dolů slastmi a strastmi lidského života. Herecky mě nikdo nijak zvlášť neuchvátil, a tak kdyby nebyl snímek spjat se jménem takto slavným, bylo by to ještě o deset procent míň. 70 % Oblíbená část- scéna s Johnovou hrou během týdne za školou (19.03.2011)

Určite sa vždy rád pozriem na akýkoľvek príbeh, ktorý sa týka nejakej hudobnej osobnosti z obdobia 50.rokov. Snáď zakaždým sa dozviem niečo nové, aj keď nepátram, ako ďaleko sa skutočnosti blížia pravde. Poňatie Nowhere Boy ma svojím pohľadom do života jedného obyčajného chlapca menom John Lennon zaujalo. Od dobových kulís, kostýmov a účesov až k morálke. Sam Taylor-Johnson (režisérka, ktorá sa počas tohto filmu dala dokopy s Aaronom Taylorom-Johnsonom, mladším o 23 rokov a čo malo za následok, že majú už 2 spoločné deti) nenechala nič na náhodu. Osobne je mi na filme sympatické, že sa viac než na zasadenie semienka, z ktorého neskôr vyrástla legenda, ktorá pobláznila celý svet, sústredí práve na problematické rodinné zväzky Johna. A nielen na ne - aj na Johna samotného. Lepšie obsadenie sestier si môžem predstaviť len ťažko. Na jednej strane zdanlivo chladná Mimi (opäť geniálna Kristin Scott-Thomas), na strane druhej rebelka Julia (Anne-Marie Duff). Režisérka i herci to zvládli na výbornú. Ešte mi nedá nespomenúť že záverečné titulky zdobí úžasný song od Johna Lennona s názvom Mother. (08.02.2015)

Pomalá a nezaujímavá prvá hodina, smerujúca odnikiaľ nikam (nowhere), ktorej akoby chýbala duša, sa v piatich minútach, v herecky krásnej scéne, obráti presne tak ako sa nám často mení život. Jednou vetou, spomienkou, dlho zbieranou bolesťou, po ktorej sa ale automaticky nedostaví katarzia (podobne ako v živote). A podobne ako v živote, nastúpi vytriezvenie a tupý pocit, kedy jeden nevie, čo ďalej. Všetko je relatívne - i Jack Nicholson (už) vie, že matka nie je nikdy istá. K.S.Thomas, A.Johnson, A.M.Duff (Mrs. McAvoy), very well done. (14.06.2010)

V klasicky pojatom životopise by udalosti tohoto filmu boli skresané do prvých dvadsiatich minút a po zvyšok by sme sledovali vzostup najslávnejšej kapely všetkých čias. Johnson sa ale vydala omnoho menej komerčným smerom a ukazuje nám mladosť chlapca, ktorá zaujme neortodoxnými vzťahmi v rodine a frivolnejším (podporujúcim) prístupom oboch matiek ku svojmu synovi, čo sa týka jeho lásky k hudbe. Žiadna z nich nie je ukázaná ako tá lepšia, pretože syna vo všetkom podporuje a ani tá horšia, pretože mu predá gitaru a je na prvý pohľad menej citlivá. Takže ako v živote. O Lennonovej mladosti som nič nevedel a aj preto ma v tomto filme zaujalo v deji úplne všetko. Možno by to chcelo voľné pokračovanie (a potom ešte ďalšie) o slávnych rokoch The Beatles, určite by to malo vačšie opodstatnenie, ako tony stále horších a horších sequelov mainstreamovej produkcie. Samozrejme s tými istými výbornými hercami. (16.09.2013)