Palata N°6
Pavilón č. 6
Ward No. 6
Kamera:
Alexandr KuzněcovObsahy(1)
Adaptácia alegorickej poviedky Antona Pavloviča Čechova. Pavilón 6 sleduje život doktora Andreja Ragina, ktorý skončí ako pacient vo svojom vlastnom ústave pre choromyseľných po tom, ako ho narastajúca fascinácia jedným z jeho pacientov privedie k schizofrénii. Scenár filmu je do súčasného Ruska zasadenou adaptáciou alegorickej poviedky Antona Pavloviča Čechova o človeku, ktorý sa snažil o premenu zanedbanej psychiatrickej liečebne, ale vinou svojho okolia v nej sám skončil ako duševne chorý. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (16)
V čom sa líšia ľudia v psychiatrickej liečebni a tí na slobode? V ničom, za všetko môže iba náhoda. V tomto duchu sa nesie aj film, keď nám predstavuje dvoch chlapíkov. Jeden je pacient, druhý lekár. Ten prvý má reči ako zaslúžilý filozof, ten druhý je totálne na prášky. Ako to medzi nimi a v ich životoch dopadne, na to odpovedá ďalší Šachnazarovov nekonvenčný film. Z tých, čo som videl, je možno najmenej zaujímavý, čo ale nie je žiadna zdrvujúca kritika. Oficiálny text distribútora si nečítajte, opäť spoilery ďaleko za polovicou filmu. Čo iba potrvrdzuje úvodné slová o náhode.. ()
8,0/10 Chladný a až dokumentárny štýl filmu umožňuje vyniknúť silným stránkam Čechovovej tvorby, teda do podrobna rozpracovanej psychológii postáv a ich motivácii. Ak vás nenudia psychologicko-filozoficky ladené rozpravy, potom si určite vychutnáte aj tento príbeh na témy "normálnosti", "choromyseľnosti", či vzdel(áv)ania. A standing ovation pre Vladimira Ilyina, prosím. ()
Velmi poutavě zpracované téma o tom, jak snadné je dostat se na druhou stranu, a to i proti své vůli. Vzhledem k tomu, kolik lidí v Rusku skončilo v blázinci jen proto, že byli politicky či jinak nepohodlní, je to takové věčné ruské téma... Pokud zrovna neskončili s kulkou v hlavě, v gulagu či v nucené emigraci, byl blázinec tou prostřední alternativou. Čechov není nadarmo nadčasový autor. ()
Dokumentárna forma, ktorej sa dá uveriť. Až príliš, takže je to podozrivé. Zmysel mi nakoniec unikal, ale čo už čakať od psychiatrického ústavu. S Preletom sa to porovnávať nedá, je to niečo celkom iné. –––– Hranica medzi psychicky chorými ľuďmi a normálnymi ľuďmi je iluzórna. Všetci trpíme rôznymi formami psychických ochorení. ()
Skvele vystihnutá téza, ako sa človek vplyvom zamestnania nakoniec stáva presne tým, voči čomu sa profesne vymedzuje, nakoľko celý život naň atakujú argumenty protistrany. Ono je to také kus freudistické, v duchu inej tézy: dobre si všimnite, čo a koho druhý človek nenávidí, čo deklaruje, že neznáša, pretože presne to sú základné črty jeho povahy. Trochu zdĺhavé, na taký akoby dokumentárny spôsob, no v zásade vzhľadom k zvolenej téme a prostrediu dobre odvedená práca. 65% ()
Galerie (8)
Photo © Mosfilm
Zajímavosti (2)
- Scenár filmu bol pôvodne napísaný v roku 1988 a hlavú rolu mal stvárniť Marcello Mastroianni. Kvôli talianskym producentom však bol celý projekt odložený (baruss)
- Film sa natáčal v skutočnom ústave pre choromyseľných neďaleko Moskvy. Niektorí z pacientov si zahrali vedľajšie postavy. (baruss)
Reklama