V piatok, trinásteho...

Ja som sa nesmial. Ja som sa doslova rehotal. ONDRIŠ JARIABEK ako bigotný otec "úradníckej" rodiny, ktorá rebeluje proti starým poriadkom je excelentný. Akákoľvek propaganda je podľa môjho názoru už na smetisku dejín, ale to komediálne (možno aj nechcené a pôvodne neplánované) ostalo. A skvelé herecké výkony takisto. (27.4.2009) (27.04.2009)

Oproti iným budovateľským opusom pomerne znesiteľné, ale stále ideologické a kto to nevidí, je asi slepý alebo ja neviem. Očividná kritika starých štruktúr -- rodinkárstva, úradníctva, cirkvi, náboženskej otázky, malomeštiactva, buržoázie -- a pozeranie sa do budúcnosti s vidinou nového sveta konfrontovaním generácií. A samozrejme celkovo harmonické vyznenie a riešenie problematiky. Čerešnička na torte: nápis "Pokračujem revolučne, spamätal som sa" na dverách a na konci prehovory hlavnej postavy: o tom, ako "zľe sme my žiľi", "nie som ja ešte tak starý, aby som sa nevedel spamätať" a "vždy som bol pre tie revolučné činy". Ale akože som sa aj zasmial sem-tam, hlavne v druhej polovici, nech nežerem. A za stalinizmu sa bolo treba občas zasmiať, aby ťa nejeblo. (20.11.2016)

Keď prihliadnem na rok vzniku, tak je to slušná zábava a môžem odpustiť aj niekoľko ideologických momentov. A je mi aj celkom ľúto, že to sú len tri hviezdy, ale na štyri to naozaj nie je. Najzábavnejší je určite otec, ktorý sa všetko dozvie ako posledný, a jeho životné zásady, ktoré sú sympatické, aj keď cieľom asi bolo, aby to vyznelo naopak. –––– Nie som ešte taký starý, aby som sa nevedel spamätať. (20.11.2016)

Prvý film nakrútený v ateliéroch na bratislavskej Kolibe veru žiadna veľká sláva nie je. Propagandistická komédia o zastaranosti náboženstva, škodlivosti úradníckej roboty a chvály bodro sa usmievajúcich robotníkov. To všetko podávané v značne infantilnom humore. Pozitívom sú zábery starej Bratislavy, kde možno zahliadnuť kupole unikátnej maorskej synagógy na Rybnom námestí a iné oku lahodiace budovy, ktoré rovnakí bodrí robotnícki inžinieri, akých ospevuje film, nahradili prázdnymi plochami alebo betónovými opachami. (06.03.2005)

"Deti som vydedil. Nemám na čo šporiť. Dnes prepijem všetko!..." U Bielika som zvyknutý skôr na silné chlapské príbehy. Tu, ešte vo svojich začiatkoch skúsil komédiu a nedopadlo to zle. Samozrejme, po toľkých rokoch sa chyby nájdu, dnešný divák je už odchovaný na inom, ale i tak som sa hlavne v druhej polovici dobre bavil. Najviac srandy je na úkor otca- "hlavy rodiny" , ktorý sa všetko dozvie posledný. Je to pre jeho dobro... pobavila ma zmienka o Husejnovi-Hadžičovi z 1. svetovej, farár bez pôstu a celkovo Jariabek bol poväčšinu vtipný. Nejakú, inými užívateľmi spomínanú propagandu som si nevšimol, Bielik sa tomuto vždy vedel šikovne vyhnúť a na to je tu až príliš kresťanských odkazov. Zmienka o robotníkoch, zatracovanie a neskôr vyzdvihovanie manuálnej práce tu predsa bolo i bude vždy. I dnes si na tom mnohí stavajú. Film je okrem iného dokonalým obrazom svojej doby. Pokiaľ Bratislavu nevzali do "parády" komunistickí "architekti", tak to bolo krásne mesto. 70%. (07.05.2013)