Kapitán Dabač

Sklamanie. Hlavný hrdina je skôr alkoholom a emóciami unášaná neriadená strela, než ozajstný vojak (možno to mala byť pointa filmu – ukázať hrdinu s kvantom slabostí?). Lenže konanie postáv je dosť hlúpe. Ak chcem niekomu niečo tajne predať, tak to spravím naozaj tajne – nie na ulici plnej ľudí, ak chcem robiť spojku partizánom, tak si nenecháme ležať granáty na stole, ak chcem niekoho zastreliť, tak ho zastrelím a nejdem si s ním pripiť, a keď z nejakej izby vybehne žena s granátom v ruke, tak sa do tej izby asi najprv pozriem... Celkovo film pôsobí nesúdržne, pretože Dabač miestami vyslovene vypadáva z diania a v príbehu sa dnes už ťažko orientuje, lebo nie je jasné, na koho strane vlastne bojujú slovenskí vojaci, resp. kedy je reč o prebehlíkoch a kedy o oficiálnych ozbrojených silách... (08.09.2016)

Je to dosť dobrá vojnová dráma. Má veľmi dobrý príbeh o slovenskom dôstojníkovi, ktorý je nútený bojovať na východnom fronte na strane fašistov, čo je ale proti jeho presvedčeniu a preto sa po príchode domov zapojí do Slovenského národného povstania, kde si vďaka svojej odvahe hneď získa rešpekt a navyše svojho presvedčenia sa nevzdá za žiadnu cenu. Ale kvôli svojej individualistickej a zbrklej povahe spôsobuje sebe a ostatným aj viaceré problémy. Spracovanie je celkom slušné, ocenil by som trochu dlhší úvod, takto sa hlavný hrdina rýchlo pridá na stranu bojovníkov proti fašizmu, pričom by som chcel vidieť lepšie ten prechod, čo je ale skôr len detail, pre mňa sú väčším problémom hlavne situácie, v ktorých hlavný hrdina nie je práve najsympatickejšia postava, obzvlášť kvôli tým problémom s alkoholom a podobne. Ale inak sa na to pozerá skutočne dobre, okrem tých spomínaných scén ma veľmi bavil samotný kapitán Dabač, ktorý tu stvárňuje hrdinský a nekompromisný charakter, veľmi dobre zvládnutá je nielen akčná línia s partizánmi, ale aj odboj, kde každý pomáha ako môže, pričom nevie, komu sa dá veriť a všetky tie problémy s Nemcami a ich prisluhovačmi na fronte ale aj mimo neho. Takže dej je väčšinu času nadmieru zaujímavý a nájde sa tu mnoho nezabudnuteľných scén, ako pomsta za smrť koňa, masové popravy civilistov, oklamanie nákladných vozidiel, alebo scéna s mojou obľúbenou hláškou o pilulkách proti fašizmu. Nadmieru spokojný som aj po stránke akcie, je jej dosť a vydarili sa nielen veľkolepejšie bojové scény s množstvom vojakov a nasadením bojovej techniky, ale aj rôzne menšie prestrelky. Herecké obsadenie je na tom dobre, výborný Ladislav Chudík v hlavnej úlohe, pri ktorom ma skutočne mrzia len tie spomínané problémy s alkoholom, inak je to prakticky plnohodnotný akčný hrdina, ktorý si vie získať rešpekt a z vedľajších úloh ma zaujali hlavne postava lekárničky, Ctibor Filčík na strane Gardistov a plno známych tvárí. Réžia a technická stránka sú úplne ideálne, tu nemám v rámci možností žiadny problém. Kapitán Dabač je klasika filmov na tému SNP, už v detstve sa mi plno scén natrvalo vrylo do pamäti a stále je to vydarený film, na ktorý sa dá občas pozrieť. 76% (05.09.2013)

A jeje, další válečný film? Ne děkuji. Pro pána Boha kolik jsem jich už letos viděl 50? Začínám na mě mít postupně alergii. Moc mě to nebavilo, hlavně naprosto příšerní herci který byly fatk otřesný, kamera se furt třásla a já polovinu filmu koukal na to jak se něco třáslo, a nepomohl tomu ani nic moc kvalita obrazu. Nicméně filmu se nedá upřít zajímavý nápad a i to že to natáčely Českoslováci, takže film tím více dává pro Českýho diváka, ale i tak prostě nemůžu dát ani průměrné hodnocení protože jsem docela trpěl. (02.08.2010)

Netradičné spracovanie povstaleckej histórie s psychologickou kresbou jednotlivca, ktorý nie je prototypom bezchybného hrdinu, ale človekom z mäsa a krvi, so svojimi chybami či túžbami. Možno práve preto, že majster Chudík dokázal svojej postave vtlačiť dôveryhodnosť, má film veľkú výpovednú hodnotu i po toľkých rokoch. (30.08.2007)

My Slováci, národ hrdý. Čo všetko poprieť dokážeme, na čom sa podieľať, suseda zavraždiť, arizovať pre pol kila múky, Sviatok práce máme. Sme veľkí kresťania, keď treba buzerantov lynčovať, sme veľkí slovania, keď s nejakým rusáckym pseudodiktátorom treba sa tepliť, vlastenci, hrdí na kolaboráciu s Hitlerom. Dokonalí v hľadaní imaginárneho nepriateľa, nenávidiaci všetko okolo. Robotníci, tí nech nám určujú smer! Pologramotní netolerantní idioti, ten bastard malosti, lakomosti, pokrytectva, alibizmu a cynizmu. Sám mám z toho zovšeobecňovania radosť; Musíme sa držať svojich predsudkov, veriť poverám a stereotypom, chrániť svoje hrdé biele korene a selektívne uplatňovanie viery... Aspoň pár dní v roku si môžem klamať. A nehanbiť sa. 161 (29.08.2015)