Vlčie diery

Prvý rýdzo slovenský film s tématikou Slovenského národného povstania natočil Paľo Bielik a tým určil a ovplyvnil vývin Slovenskej kinematografie na veľmi dlhý čas. Kapitola, kedy sa museli Slováci učiť od susedov Čechov ako robiť film sa uzatvorila. Film je dramaticky vystavaný, využíva mnohé lokácie, ktoré tvoria prevažne exteriéry. Film rozvíja niekoľko dramatických zápletiek - vzťah k matky k synom, ktorý sa pridali k partizánom aby bojovali proti Nemcom, vzťah dvoch bratov Ondreja a Matúša, ktorý obidvaja ľúbia to isté dievča a v neposlednom rade aj o hrozivých dopadov vojny, ktorá zasiahne do životov obyčajných ľudí v jednej malej horskej dedinke. Film si v rámci americkej filmovej školy vypožičiava mnohé motívy. Či už je to narábanie z postavami, z dramatickosťou scén, alebo akčnými prvkami. Postavy nie sú vykreslené čierno bielo - ak teda opomenieme Thieleho v podaní Dibarboru. Niektorý Nemci sú dobrý, iný zase zlý, rovnako ako aj obyvatelia mestečka, ktorým sa toto počínanie aj tak ku koncu vypomstí. Vo filme zaznie ako ústredný motív ľudová pesnička Slovenské mamičky, ktorý v mnohých variáciach zaznieva počas celého príbehu. Využitie dokumentárnych záznamov SNP umocňuje realistickosť a hrôzu vojny a čo musím v neposlednom rade vyzdvihnúť je finále s maketovými tankami, ktoré je natočené veľmi zručne aj dramaticky. Nečudo, že sa jedná o divácky najúspešnejší slovenský film vôbec. (19.11.2011)

Silný film, který ale konstrukčně nedrží úplně dobře pohromadě, což je myslím způsobeno i tím, že jsou zde skutečné historické záběry. Dějově je to takové roztahané a rozkouskované, ale když přijde na některé scény, tak vás skutečně bude pořádně mrazit. Dobrý způsob, jak se vyrovnat s druhou světovou válkou na Slovensku. (18.05.2015)

Klasický pohled na partyzánský odboj a SNP v intencích doby vzniku (partyzáni jako neohrožení a morálně čistí bojovníci, SNP jako spontánní akce k níž se připojil celý národ, trocha oslavy Rudé armády, žádná kritická reflexe Tisova režimu jež je spíše něčím vnuceným a Slováky přetrpěným), který však významně vybočuje z dobové produkce realizační velkorysostí a působivým vystavěním dramatické zápletky. Bravurně zvládnuté bojové scény se mísí s dusným psychologickým dramatem a do toho se prolíná kolektivní osud celé vesnice, jehož podání se nevyhýbá ani obrazu vraždění dětí, či odvážné scény matčina subjektivního vnímání popravy vlastních synů na postavě úplně cizího, zbabělého partyzána. Zajímavě zde vypadá smiřlivý postoj ke kolaborantské postavě (v čerstvě poválečných českých filmech čekal kolaboranty vždy vskutku nemilosrdný konec) i velmi charismatické vykreslení zákeřného příslušníka SS v působivém podání F. Dibarbory. Bohužel u většiny dalších hereckých výkonů je znát nezkušenost slovenských herců s natáčením před kamerou a tak mocný efekt některých scén jejich přehráváním trochu trpí, především ženské party až na civilní B. Poničanovou jsou i přes hezké tvářičky tragédie. Palo Bielik natočil první opus své kariéry a slovenského filmu vůbec, jako válečný film zůstal snímek nepřekonán až do konce padesátých let, kdy Bielik vytvořil další silně dramatická díla Štyridsaťštyri a Kapitán Dabač. (18.11.2012)

´´Neplačte mama, zvíťazili sme.´´ Naozaj? V tejto dobe sa dá na tento patriotický snímok pozerať z rôznych strán, ale to že sme slobodnou krajinou, tak to určite nie. Slobodnou v čom? Sme ako ,,predaná nevesta,, ostatnému svetu. Každopádne tento film môže vďačiť za svoje kvality skvelému remeselnému umu, na ktorý ale treba prihliadať v rámci roku vzniku. (28.10.2018)

Je to dosť dobrá vojnová dráma. Má dobrý príbeh o jednej rodine s niekoľkými synmi, ktorí sa v čase Slovenského národného povstania vracajú z rôznych miest domov, do malej dediny pri horách, pričom každý celú situáciu vníma po svojom, ale aj tak sa do povstania zapájajú. A samozrejme ich všetkých čakajú mnohé problémy, no nielen s Nemcami, ale aj kvôli tomu, že dvaja synovia milujú tú istú ženu a navyše jeden z nich sa stal mrzákom. Spracovanie sa mi páči, síce o nejakom plnohodnotnom príbehu sa v tomto prípade ani moc hovoriť nedá, ešte aj ten motív lásky dvoch mužov k jednej žene, ktorý spočiatku pôsobí výrazne ide časom úplne do úzadia, ale filmu to vôbec neubližuje, lebo cítiť, že tvorcom tu šlo o niečo iné. Hlavne zobraziť tieto udalosti z pohľadu čo najväčšieho počtu ľudí z rozmanitých kategórií, takže nechýbajú muži, ženy, starší, mladší, s lepším vzdelaním aj bez neho, samozrejme aj Nemci, pričom každý to vníma po svojom, niekto aktívnejšie a iný sa tomu zase chce čo najviac vyhnúť a toto je zvládnuté výborne, bavili ma situácie so všetkými kategóriami a dokonca ešte aj všetky scény s deťmi sa až prekvapivo dobre vydarili. Pochváliť musím aj skvelú dobovú atmosféru, za čo ale určite môže aj to, že film sa točil len pár rokov po skutočných udalostiach a množstvo nezabudnuteľných scén. A tak tu sa je po celý čas skutočne na čo pozerať. Spokojný som aj po stránke akcie, síce sa tu nenájde žiadna akčná sekvencia, ktorá by ma výrazne bavila, ako celok, navyše aj to množstvo dobových záberov mi prišlo trochu nadbytočných, ale aj tak sa tu nájde plno, skôr takých menších scén, ktoré sa vydarili, napríklad ostreľovanie Nemcov z krytu. A najrozporuplnejšie je rozhodne finále, celá situácia je zaujímavá, ale to kombinovanie hračiek a reálnej akcie mi prišlo skôr len úsmevné. Herecké obsadenie je na tom veľmi dobre, najviac vyniká skvelý Františet Dibarbora, ktorý nemeckého dôstojníka zvláda perfektne, ale ideálne mi prišli úplne všetky postavy a to aj bratia. S réžiou a technickou stránkou som dosť spokojný, tvorcovia si síce viditeľne nemohli dovoliť nejaké veľkolepejšie bojové scény, ale to už je to najmenej a hlavne tá atmosféra je výborná. Vlčie diery sú jednoducho klasika, jeden z našich najlepších vojnových filmov, ktorý som už videl viackrát a určite som s ním ešte neskončil. 77% (21.09.2014)