Sváko Ragan

Kdo by mohl zapomenout na garbiara Sváko Ragana a jeho putování za "gšefty"? Poetika lidového sedláckého rozumu a situační humor (kolikrát tak nadčasový) v záhoráckém nářečí. Slovenský folklór v té nejlepší podobě, výborná hudba Svetozára Stračiny a nezapomenutelná role Josefa Kronera, který v ní přímo zářil. A do toho má nostalgie...byť jsem Češka:). Dovoluji si přiložit malý slovníček tomu, kdo by snad nevěděl: garbiar - koželuh, kožešník; sváko - strejda (28.07.2014)

Na kopaniciach som prežil väčšinu života a sváka Ragana sme si tu vždy považovali, hlášky z neho často užívali a presvedčovali samých seba o jeho geniálnosti. Ale keď som si tento trojdielny film konečne po rokoch poriadne pozrel, zistil som, že skreslené očakávania tak úplne nezodpovedajú realite. Tri hodiny filmu postrádajú jednotný príbeh, jedná sa o sériu kratších vtipných príhod, humor nie je extra sofistikovaný a pravidelne sa to celé zvrhne na niečo ako posedenie ľudových rozprávačov. Ovšem v čarovnom podaní solídnych hercov, ktorým celkom ide tunajšie nárečie aj záhoráčtina pri prechode do Jablonice alebo Senice. Veľmi dobrá je aj výprava, v polovici 70. rokov ešte nebol problém zohnať originál krojované tetky do komparzu, kopa domov bola v pôvodnom stave aj s vybavením. Ako vlažný lokálpatriot teda mierne nadhodnotím a dávam štyri podrážky, čo prešúchajú aj dlážky. Viac v komentároch k jednotlivým epizódam. 1. časť "Pekný porjadek, po obci kdosi kradne hyd a pány prísažní sa zapjerajú!" Garbiar a podrichtár Ragan so svojimi pobočníkmi Matejkom a Mlsnom vyrieši prípad ukradnutej hydiny aj mimomanželského pomeru Jariabka s Krónerovou (vďaka tejto scénej sa v našej rodine desaťročia tradovala hláška "do Egypta tavy dojit a do Turecka levôv pást"), pomedzi to sú folklórne vložky z cigánskeho tábora aj brezovskej krčmy, kde sa to medzi štamgastmi zvrhne na špeciál Vtipnejšieho vyhráva, venovaný svokrám. Herecky poteší skoro nespoznateľný Krajíček, dobový dojem pokazí eternitová strecha v 14. minúte. Za tri a pol ceckavých prasiec z Pustej Vsi. "Predevšetkým majte na starosty, aby tí viselci boli daní do háreštu a aby ich tam dobre zondjeli!" 2. časť "Myjavania majú odrané rite!" "Šak sa to nerýmuje!" "Ale je to pravda!" Sváko kšeftuje na jarmokoch s podošvami aj ošípanými, trochu stráca "honór" z prvej časti nákupom jeleních koží od pytliakov, povozí Dočolomanského na ringišpíli a Tarageľ na opušťáku mu povypráva jako to chodí u leccôv. Vtipnejší vyhráva, tentoraz aj s účasťou Olda Hlaváčka, je tematicky zameraný na rivalitu medzi Myjavou a Brezovou (neviem nakoľko je táto téma ešte živá, ale za mojich pubertálnych čias v 90. rokoch to ešte mierne tlelo) a ako dobová anomália sa mi javí kolotoč na elektrinu. Na záver samozrejme nechýba folklórne okienko. Za tri a pol paprče od madu. "Chot a líž!" 3. časť "Čo sa deje? To ho príjmate do nejakého cechu? Asnaj viselcôv, nyje!?" Najprv sa špásuje na páračkách, napríklad šikanovaním Bednárika, potom Ragan a strýco Marcin análne stimulujú koňa paprikou k vyšším výkonom, aby ho následne vyhandloval na senickom jarmoku, na záver je zabíjačka s účasťou honorácie, kde sa stihne aj fašiangové folklórne okienko a Vtipnejší vyhráva na tému kvality vína zo Záhoria. Za tri a pol vykŕmeného moráka. (24.07.2024)

Pocas tuhej normalizacie este stale dokazala ceskoslovenska kinematografia vyplodit vyborne veci /Marecku, podejte mi pero, Jachyme, hod ho do stroje, Svako Ragan ...../ V tomto pripade ide o vybornu "zahoracku trilogiu" na cele s rovnako vybornymi hercami : Kroner /Obchod na Korze/, Kronerova, Pavelekova. Zahoracky dialekt mam rad a aj ked som mnohemu nerozumel, film je urcite blizsi narodnej mentalite Slovakov nez kadejake sikmooke cinske kung fu hluposti /pardon, Bruce Lee/. Odporucam kazdemu, koho fascinuje kopaniciarske prostredie Myjavy, mentalita obyvatelov obyvajucich tento kraj, senky, humna so senom, huncutske ruralne vidiecke medziludske vztahy ..... pripadne nejaka ta zabijacka osipanej. Vzdy som mal rad tento kraj, a rad tu chodim. V podstate normalizacny kult a dalsi krasny dokaz toho, ze aj za normalizacie vznikali pamataniahodne a pozeraniahodne filmy. 95 % (26.01.2013)

Přes dvě hodiny mi trvalo sžívání se s postavami, dialektem i rázovitým prostředím a když se mi to konečně podařilo, přišel konec. Svět lidových taškářů a filutů ožil yznovu kráte po seriálu Slovácko sa nesúdí a přinesl další spousty zfilmovaných anekdot a příhod ze života. Škoda jen, že logicky se tak událo formou mozaiky malých událostí, která je málokdy mým šálkem kávy. Teprve, když v mnoha střípcích začínám vnímat obraz postav, obraz Myjavy, teprve tehdy si to začínám užívat. A to jsem tady úplně nestihl. Snad při druhém zhlédnutí, při vstupu do už známé řeky, to bude lepší. Nyní lepší ***. (24.10.2008)

Som z oblasti Myjavsko-Staroturanských kopaníc a je to skutočne nádherný pocit "očut ve filme totok krásné nárečé kerým sa u nás vyprává." Jožko Kroner bol geniálny herec ktorý vedel zahrať proste všetko. Žiadna póza alebo charakter preňho nebol problém. Kopanice sú nádherná a rázovitá oblasť nášho krásneho Slovenska a nie len preto že tu bývam. A to ako Sváčko volajú budíkom do Bratislavy je asi tá najnezabudnuteľnejšia alebo ak chcete najkultovejšia scéna v dejinách slovenskej kinematografie.. (21.10.2008)