Smrť chodí po horách

Ve své době určitě fajn válečné drama se zajímavým hereckým obsazením. Mě osobně však film neuvěřitelně nudil. Partizánská tématika, přepadávání, přestřelky, vše je vyobrazeno velmi jednoduše, bez nějaké snahy o vyvolání hlubších emocí či nějaké prohloubení atmosféry. Vytknul bych taky minimální snahu o reálnost či autentičnost. Úmrtí vypadají velmi nereálně až komicky, přitom by mělo jít o velmi silný emoční zážitek a režisér by tak měl mít snahu o co nejvěrnější vyobrazení a ztvárnění. Snímek Smrť chodí po horách mě velmi zklamal. Absolutně promrhal slibný potenciál, který knižní předloha nabízí a nezachránilo ho ani poměrně kvalitní herecké obsazení a dobré herecké výkony. 3/10. (24.09.2020)

Tak pôvabný názov filmu a tak premárnený potenciál. Škoda, ja by som si so schopnejším režisérom vedel predstaviť výborný film. Námet bol skvelý, ale tak odfláknuté (niektoré) scény, to ani nikomu inému ako režisérovi nemožno prisúdiť. Je vidieť, že to bolo len narýchlo zbúchané a každá scéna išla na prvý pokus. Niektoré sú ok, niektoré nie. Inak je to čisto "partizánsky" film, alebo skôr o tom, ako jedna opilecká partizánska banda dokáže spraviť viac škody ako úžitku. Našťastie tam bol aj triezvy Kvietik a tiež záporná postava, ktorá vám ešte ostane chvíľu v hlave. Na konci ale zistíte, že to ani koniec nemá. Hlavne že sa tam nalieva. 62,5%. (26.08.2024)

Verím tomu, že Vladimír Mináč napísal dobrú knihu. Smrť chodí po horách som nečítal, ale bolo to bádať z deja filmu. Samotný film premrhal potenciál a miestami ako keby to nedotiahli. Prvá tretina je celkom slubná, ale potom sa to začína vliecť a od polovičky filmu som čakal na koniec, až som to 30. minút pred koncom vypol. Asi najviac mi vadilo labílne vykreslenie postáv a ich hlášky ako "Všetkých nas zabijú" čo tam zopakovali niekolko krát. škoda 2* (08.04.2012)

Ďalší z veľkého množstva sk filmov z 2.s.s./SNP. Ja ich rozdeľujem na tri skupiny. Na tie výnimočné, ktoré všetci poznajú (alebo by mali) a potom na tie zameniteľné, respektíve nerozoznateľné a tie sú buď čiernobiele, alebo farebné. Smrť chodí po horách patrí do 3. skupiny. Podobné prestrelky sme videli stokrát, slovenské zasnežené hory sú ako stvorené pre prestrelky s nacistami. Ono potom sa ani už nedá vymyslieť už ani poriadny názov, nejakému filmu musí prischnúť aj priblblý slogan smrť chodí po horách. Herci zvládajú zahrať smútok zo smrti blízkych (rodiny/spolubojovníkov) a o tomto smútku aj film je. Len keby neumierali spôsobom že pri prestrelke sa nezmyselne postavím, zastrelia ma, ďalší príde ku mne a chce ma prebrať a pritom ho tiež zastrelia. (04.09.2015)

Súhlasím s predchádzajúcimi komentármi. Za najslabší asi považujem scenár s replikami, ktoré by nikdy nikto príčetný nepovedal, a to ani v roku 1979, ani v roku 1945. (slovenské scenáre sú všeobecne zlo, o ktorom sa nehovorí, a malo by sa!) V kombinácii s chabou réžiou a naozaj slabými, šablónovitými a miestami fakt patetickými hereckými výkonmi hodnými inscenácie á la slovenský pondelok, sa to fakt nedá pozerať... Škoda. (29.08.2019)