Cigán

Vzhľadom k tomu, že tak asi do roku 2050 budú Rómovia polovicou všetkých obyvateľov Slovenska, som veľmi rád, že o nich gadžo natočil taký pekný cigánsky film, ktorý im bude pripomínať, ako to kedysi dávno bolo, keď bola ich situácia presne opačná ako teraz... a možno si aj vďaka tomu uvedomia, že nie všetci príslušníci vymierajúcej bielej menšiny sú hovädá, ktorých treba diskriminovať a čo najrýchlejšie sa ich nejako zbaviť či im pomôcť k neviditeľnosti. ____ Mimo toho som rád, že ten gadžovský režisér, čo sa do toho pustil, nepochybne osobnosť, konečne natočil nejaký film, ktorý by mi neliezol na nervy ako väčšina jeho skoršej tvorby, ale práve naopak. Čo sa týka nerealistických presahov, nie je to síce poéziou a srandou nabitý ROMING, kde to fungovalo dokonale, ale zase je to na rozdiel od neho realita a tú nikdy nezaškodí ukazovať ignorantom... A to nie že by som žil dakde vo veži zo slonoviny a nemal s cigánmi negatívne skúsenosti v celej pestrej škále od prázdnych vreciek po krvavé ústa... - nebude ich však viac, než s porovnateľnou bielou háveďou, čo už 1000 rokov zamoruje planétu. (10.07.2011)

Film o človeku, ktorý sa snaží si spraviť život lepším, ale bránia mu v tom iní a okolnosti, už v dnešnej dobe nie je ťažké spraviť. Záver beriem ako poukázanie na cigánsku mentalitu, kde sa väčšinou neodpúšťa a nasleduje pomsta. Rasistickí policajti, ktorí mali šikanovať, boli zrejme inšpiráciou zo skutočných udalostí, ktoré pobúrili verejnosť pred nejakým časom, ale nedali by sa zovšeobecňovať, nerobil by som z nich zovšeobecňovanie, takisto ten nepodarený vtip bola veľká trápnosť. Predstavy s mŕtvym otcom, všeobecne nejakým človekom sú zas známe z iných filmov, originalita v tom nebola. Taktiež som mal silný pocit, že mnohí herci boli predabovaní, nepôsobili totiž dôveryhodne, bolo to dosť silené, umelé a amatérske, to z toho priam sršalo. Jednou z mála vecí, ktorú oceňujem je názov filmu, aspoň tu zbytočne nešaškovali so slovnými hračkami a nenazvali to Róm. Tvrdý a zásadový farár, to bolo také slovenské, to bolo fajn, len zbytočne veľa vulgarizmov mi celý film znechutilo, zvlášť, keď boli zbytočné. Tento film nič nevyriešil, trocha poukázal na zlú situáciu Cigáňov, ale aj na to, že si za to môžu vlastne skôr sami, trocha na ich kultúru, ale inak to bola útrpná vec. To, že na Slovensku získal nejaké ocenenia, je len znakom bahna v ktorom sa naša filmová tvorba v súčasnosti brodí. (04.01.2013)

CIGÁN TU MÓŽE ŽIŤ AKO ČLOVĚK, LEN KEĎ PRESTANE BYŤ CIGÁN....... /// Prostě takhle to je! Takhle my si tu žijem, jsme spokojený, máme lichvu, dřevo v lese, umět číst a psát je zbytečný, protože důležitější je umět tancovat. Hudba, chlast, zpěv. (Práce? Mluví se tu o ní.) Ale hlavně je tu Adam, kluk, jenž má víc kladných morálních vlastností než je (u nich) zvykem a kterej si bude muset vybrat, jestli žít jako Cigán, nebo podle těch bílejch kurev. 4* jsou asi moc, ale za to, že všechno je vyprávěný tak obyčejně, nehledaj se skandální odhalení či šokující věci (možná že někomu bude stačit jen život v osadě, kam bych nechtěl jít ani na návštěvu), nikdo netrpí kvůli ,,gádžům“ a neohání se rasismem. Je to O NICH samotných, jejich životní realitě, ve který je ,,mindža“ východiskem ze sraček a ze kterých stejně nedokážou najít cestu ven, ani za pomoci (nenáviděnejch) bílejch. To by mohlo oslovit nejednoho festivalovýho šílence! /// NĚKOLIK DŮVODŮ, PROČ MÁ SMYSL FILM VIDĚT: 1.) Moje holka je tak krásná, že se ani umejvat nemusí. 2.) Zjistím, proč mají vždycky v Tescu maňase, když Cigán obchoduje s bílým masem. 3.) Chci si spravit chuť po El Pasu. /// PŘÍBĚH **** HUMOR ne AKCE ne NAPĚTÍ ne (16.11.2011)

Nie je dôležité, prečo si Martin Šulík vybral túto tému, jedno sa uprieť nedá, v časoch problémov s neprispôsobivými občanmi je to téma nanajvýš aktuálna. Prvá myšlienka po zhliadnutí filmu mi napadla stará známa skutočnosť, že sa jedná o začarovaný kruh. Pohľad do rozľahlej osady na mentalitu cigánskych rodín, špinou na cestách i v chatrných obydliach môže na niektorých pôsobiť odpudivo. Taká je však skutočnosť. Dôležitejšie je však ich zmýšľanie v duchu "gadžo ti v ničom nepomôže", takže rozmach krádeží, úžery predaja dievčat má zabezpečenú živnú pôdu. Hoci postava "bieleho" farára je akousi šancou pre hlavnú postavu, 14-ročného chlapca, ktorého frajerka milo oslovuje Cigán, jeho boj naráža na chlapcové rodinné zázemie. Zaujímavosťou sú vyslovene negatívne postavy policajtov, ktorí dokonale ukázali bezmocnosť systému a morálne klesli úplne na dno. Bol som zvedavý ako sa tvorcovia vysporiadajú z mystikou zjavovania sa mŕtveho otca, napokon to zvládli. Šulík svojim filmom nedáva žiadne odpovede, postupne nám odkrýva život cigánov a len si tak pláva po povrchu. Myslím, že viacej urobiť nemohol a túto snahu treba oceniť. Napomáhala mu i jemu vlastná poetika, dobrá hudba a kamera. (03.08.2011)

Ambice byly, leč zůstaly nenaplněny. Předkládaný příběh vlastně ani není příběhem jako takovým, ale pouhou snůškou nejzjevnějších, nejotřepanějších a téměř se chce říct i nejklišovitějších pravd o fungování na okraji společnosti a neschopnosti, i když touze se z okraje vymanit. Plus pohádka o dobru a z,lu a lásce, i když všechno končí nepohádkovsky špatně. Plus krapet té kusturickovsky laděné tancovačky... (06.08.2011)