Zvuky temna

Pěkný Fulciho kousek ještě z dob před jeho vrcholným obdobím. Zvuky temna jsou čirým giallem, které mi oponovalo zejména svým nevšedním příběhem o ženě, co vidí do minulosti. Trefa do černého (v tomhle případě lépe řečeno do žlutého) byla hlavní hrdinka: krásná a smyslná, bohužel trochu hloupá a s darem upozornit na sebe samotného vraha v ten nejnevhodnější okamžik. Pak je tu optimální stopáž, hodně červeného nasvícení, povědomá Frizziho hudba a špetka gore, i když krev se tu objevuje spíše sporadicky. Film v poslední třetině hezky vrcholí, přestože pointa byla už dopředu jasná. Každopádně příjemný detektivní horor, bavil jsem se. A pak že to bez vnitřností a vypíchnutých očí nejde... (02.07.2011)

Síce bez veľkých žánrových excesov (ako sú toporní herci, škrípajúci strih a dialógy), no inak dosť nezvládnuté giallo z dôvodu deravého scenára, ktorý je celý postavený na víziách hlavnej hrdinky (čo je inak celkom inovácia v rámci žánru) . Nehovorím, že z niečoho takého nemôže vzniknúť dobrý horor (napr. Don't Look Now), ale je to príliš veľké uľahčenie práce a tvorcovia majú vtedy tendenciu sklzávať do zjednodušených vzorcov. A to je presne problém Sette note in nero - ak by ten príbeh nemal nadprirodzenú líniu a musel by ten príbeh vyrozprávať inými metódami, bol by oveľa zaujímavejší a prekvapujúcejší. Takto je to iba jedna veľká zívačka. (20.03.2016)

Fulci v tejto mystery detektívke rieši veci, aké sa stali skutočne obľúbenými až nástupom tzv. puzzle filmov. To jest retrospektívy a flashforwardy spojené s predstavami a viacerými prekvapivými odhaleniami. Hlavná postava si všetky čriepky musí v hlave spájať ako puzzle, plus ešte musí napĺňať niečo ako osud, alebo ako to nazveme... čím chcem povedať, že Fulci Zvukami temna tak trochu predbehol svoju dobu. Opäť netreba pripomínať, že sa inšpiroval v Hitchcockovi, ktorý tieto veci riešil síce už dávnejšie, ale takýmto striktným puzzle systémom až Fulci. (10.10.2021)

Pre starú taliansku giallo horrorovú filmovú tvorbu, z obdobia sedemdesiatých a osemdesiatých rokov minulého storočia, mám slabosť. Najviac sa mi páčia snímky Dario Argenta. Sú to jedinečné surovo atmosferické diela. V tesnom závese za nim sa drží režisér Lucio Fulci. Tomu sa tiež podarilo natočiť niekoľko výnimočných titulov. Na druhej strane má na konte i zopár nepodarkov. Mysteriózna kriminálka "Zvuky temna", ktorú natočil v roku 1977, však rozhodne patrí medzi jeho najlepšie filmy. Giallo classico. **** (16.02.2016)

Tak takúto vycibrenú, multižánrovú záležitosť som veru nečakal. Je tu z každého rožka troška - detektívka, giallo, thriller, dráma, mystérium, horor... každý si tu niečo nájde. A hlavne ide o výborne prepracovaný scenár ohľadom zaujímavého pátrania po záhade kostry v stene a halucinácií hlavnej hrdinky. Mám veľmi rád filmy na báze akejsi zlovestnej predtuchy, pričom podobne ako napr. v prípade Teraz sa nepozeraj (1973) ma film dokázal po celý čas udržať v príjemnom mysterióznom opare. Narozdiel od uvedeného snímku je tu však filmová reč ľahšia a pointa je divákovi sprostredkovaná podstatne jednoduchším spôsobom, takže sa nemusí moc premýšľať. Pokiaľ si chce človek oddýchnuť pri niečom mysterióznom, no pritom nie strašidelnom, tak toto je výborná voľba. 80/100 (07.09.2016)