Zombi 2

Lucio Fulci je právě jedno z těch hovad, která způsobila, že horor má tak špatnou pověst jako nesmyslná hnusárna bez děje. Tenhle popis přesně sedí (kromě jiných jeho kousků) na Zombi 2. Sice herci nehrají tak šíleně špatně jako v jiných špageťárnách, ale o to debilnější jsou jejich postavy. Když po zabití asi tak osmi kusů metodou pokus/omyl pořád nepřijdou na to, že headshot je jediná možnost likvidace, to mě taky dovede vytočit, ale že celý film je vlastně úplně o ničem, to přivádí k nepříčetnosti. Jedna shnilá hvězda za povedené masky, druhá za Památnou scénu: zombie versus žralok. (24.12.2013)

Existuje brak, ktorý neponúka nič iné, iba znechutenie nad stratou času. No a potom brak, ktorý napriek viac či menej poľutovaniahodným výkonom v príslušných filmových profesiách je schopný ponúknuť vyšší stupeň intenzity zážitku než ktorékoľvek špičkové štúdiové áčko. Fulci dokáže navodiť tak fascinujúcu atmosféru, že s pokojným svedomím môžete zabudnúť na tzv. "civilizované" hviezdičkovanie. Do newyorského prístavu, kde vo dne i v noci nepretržite húkajú lodné sirény zablúdi opustená loď s nemŕtvym v podpalubí (rád by som vedel, či by to autor rovnako brakového Nosferatu považoval za poctu). Keď sa dej presunie na Antily, sirény sú vystriedané hypnotizujúcim bubnovaním, ktoré akoby vychádzalo z neznáma - žiadneho domorodého bubeníka nevidno a k tejto obrazovej "poéme" to ani nie je potrebné, rovnako ako vysvetľovanie čohosi, čo by nemalo byť vysvetlené (a ani nesmie byť). Žralok a trieska v oku sú síce erbové, na cintorín španielskych conquistadorov však nemajú. Z plytkých hrobov sa po 400 rokoch neznesiteľne pomaly vynárajú kostry oblepené hlinou (konečne sa nejaký autor zombie masiek inšpiroval kapucínskymi katakombami v Palerme). Divák sa môže ich očami znovu pozrieť na Nový svet - zemina a piesok steká po objektíve kamery, prepúšťajúc čoraz viac ostrého svetla. Posledný, najdlhší, majstrovský záber zahŕňa - tak ako klasické maliarstvo - tri priestorové plány. Akcia, ktorá sa v nich odohráva, svojou gradáciou, protipohybom a bizarnosťou ulahodí každému vyznavačovi kultivovanej štylizácie a filmárčiny. Do toho všetkého hrá hudba, ktorej kostra evokuje monotónny disco rytmus, zatiaľ čo celková kompozícia nejaký pochmúrny renesančný madrigal. PS: Scenár k filmu bol hotový ešte predtým, než sa Romerov "Úsvit" stihol presláviť, takže o nejakom príživníctve zo strany autorov sa hovoriť nedá. Zo strany producentov, ktorí z filmu voľbou názvu urobili pseudosequel, áno. (05.07.2007)

Jeden z nesmrteľných miľníkov zombie žánru, ktorý môže za vznik zlatého zombie veku. Fulciho prvý a zrejme i najlepší výlet do zombie sveta ponúka jednu z najkultovejších scén v celom žánri (zombie vs. žralok), vskutku geniálny marketingový ťah (názov filmu pôsobí ako pokračovanie Dawn of the Dead, ktorý bol v Európe uvedený pod názvom Zombi) a zaujímavé spojenie koreňov celého žánru (voodoo rituály) s Romerovou re-invenciou žánru (flesh-eaters). Páči sa mi začínajúca majstrova posadnutosť s prepichovaním očí a celková brutálna nadnesenosť, ktorá zo zombiekov robí pre mňa niečo viac ako kanibalistické horory. Z odstupom času pôsobia niektoré scény vyložene vtipne, no je to klasika, na ktorej sa síce podpísal zub čas, no nie až tak výrazne ako na iných starých kultových hororoch. (+thumb up za hudbu) (07.05.2011)

Fulciho celkem vydařená řezničina plná zombíků. Zpočátku se film rozjíždí pomalu, ale jakmile čtveřice hrdinů dorazí na hledaný ostrov Matool, začíná boj o život s hromadou oživlých mrtvol. Kamera si libuje v detailních záběrech kousnutí či ustřelených hlav. Hlavní hrdinové nemají proti přesile šanci a jedna z mých favoritek Olga Karlatos, v roli manželky lékaře Paoly, se stane doslova "švédským stolem" zombíků. S ohledem na dobu natáčení, to určitě patří k těm lepším hororům. Italská klasika určitě nezklame a závěr filmu je to správné co k hororu patří. (16.01.2014)

Ja tomu Fulcimu asi v zivote nepridem na chut. Videl som uz Cernu Kocku, Dum u hrbitova, no a par rokov dozadu aj toto. Gore nechutnosti, nuda, slaby pribeh, brutalita niekedy az samoucelna...... A to mam taliansku kinematografiu rad /hlavne spencerovky, Felliniho, a Daria Argenta/. Kvalitou spracovania sa to priblizuje Deodatovmu Cannibal Holocaust. 11 % ledva (09.04.2013)