Little Boy

Nádherný film z vojnového obdobia s veľmi roztomilým malým chlapcom v hlavnej úlohe. Akonáhle som zbadal Japonca Osimota, vycítil som akým smerom sa bude príbeh uberať. Postupne budované priateľstvo medzi chlapcom a Japoncom, ktorého nenávidí celé mestečko zaberá prevažnú časť filmu. Hlavným motívom však ostáva láska medzi otcom a a synom, ktorá je vykreslená tak silne, že v závere neostane suché ani jedno oko. Kto to zvládne, zaslúži si medailu za statočnosť... Film sa odohráva na vojnou nepoznačenom území USA, ale pár vojnových scén z Filipín sa tu vošlo a sú skvelé. Len som si povzdychol, že by som si toho želal viac. Takmer celý film je vyrozprávaný s ľahkosťou, jemným humorom a smutný je až samotný záver. Sú to však slzy šťastia...80%. (20.02.2016)

Príbeh je vsadený do obdobia druhej svetovej vojny do pekného mesta v Kalifornii.Do vojny bola zapojená celá Amerika a takmer každá z rodín. Aj v našom prípade narukoval otec, ktorý mal nádherný vzťah zo svojim malý synom, ktorý pevne veril v jeho návrat domov a bol ochotný preto spraviť čokoľvek, aj sa spriateliť s Japoncom. Film jasne poukazuje na silnú averziu voči Japoncom po prepade v Pearl Harboru. Pre informáciu Američania zavreli všetkých Japoncov žijúcich na ich území do koncentračných táborov. Tento proces premiestňovania prebiehal po dobu ôsmich mesiacov od 24. marca 1942 do 3. novembra 1942. Celkovo sa jednalo o 112 tisíc Japoncov. Dôvodom bolo zabrániť pomoci nepriateľovi – Japonskému cisárstvu. Dráma nevinným detským náhľadom na hrôzy vojny zdôrazňuje hlavné témy filmu vieru, lásku a nádej v tvári nepriazni osudu k malému chlapcovi. (21.09.2015)

O tomto filmu jsem musel dlouho přemýšlet, než jsem ho ohodnotil. Chlapci odjede milovaný táta do války a podle všeho se už nevrátí. Chlapec díky trikům oblíbeného kouzelníka zjistí, co je to víra. V kostele ho pak v kázání zaujme hořčičné zrnko - že tolik víry stačí... A tak začne chlapcova cesta víry. Problémem je, že jeho cesta je založena na víře v to, že se jeho otec vrátí, Boha z toho nějak úplně vypustil(i)... Takže shlédnutím člověk sice nic nezkazí, ba naopak pravděpodobně nad silou víry zapřemýšlí též, nicméně jako film šířící poselství lásky ho doporučit nemohu. PS:film vypráví o těch, co zůstali doma, nikoli o válce (27.12.2017)

Po dlhej dobe film, ktorý ma dojal k slzám, aj keď tá hra na city bola občas až veľmi prenikavo naivná. Trochu mi vadila aj tá fantasy vložka, ale inak nemám príbehu v podstate čo uprieť. Veľmi pekná reflexia nádeje malého chlapca, ktorý bol ochotný spraviť všetko pre návrat svojho milovaného parťáka = vlastného otca, zo zajatia nekonečnej vojny (teda pre mňa osobne by bolo neurčité čakanie na svojich milovaných nekonečnou nočnou morou). To celé obalené rúškou symboliky vo forme zoznamu dobrých skutkov a veľmi príjemným hereckým obsadením. Ale rozhodne celým príbehom hýbala najmä nádej, ktorá naozaj chvíľkami pôsobila skôr ako zúfalá naivita. A to sa mi na tom páčilo, pretože Nádej a Naivita majú k sebe niekedy naozaj veľmi veľmi blízko! (18.08.2015)

Od první do poslední minutky zcela jasně vykalkulovaný film, který je předurčen k tomu, aby se líbil a aby dojímal, pokud možno několikrát. Nic proti, takových filmů je kupa, ale tady to už trošku tvůrci přepískli. Malý chlapec a dokonce i jeho otec mi připadali snad až lehce retardovaní, aby byl výsledek o to působivější. Nejvíc mě naopak potěšila stále perfektní Emily Watson a japonský veterán Tagawa, který se hodně vzdálil svým "krutopřísným" rolím z devadesátých let a je zde rozhodně nejsympatičtější postavou. Podtrženo sečteno je to pěkný filmový zážitek, který bych doporučoval na nedělní odpoledne na vylepšení nálady, že musím jít v pondělí do práce. Přemýšlím ale o druhém zhlédnutí, tak třeba se to do mě zakousne víc. Zatím to jenom velmi lehce sjelo po povrchu. (29.09.2015)