Bláznivý

Filmy z prostredia psychiatrického ústavu majú vlastné špecifiká, pravidlá a klišé. Príbeh agresívneho traumatizovaného mladíka, neuvedomujúceho si hĺbku vlastnej poruchy, obsahoval takmer všetky z nich, no poväčšine sa s nimi vysporadúval celkom slušne. Ono je ale dosť náročné aj pre mňa sympatizovať s postavami mladých ľudí, ktorí, hoci trpia duševnými poruchami, s úplne pokojným svedomím ničia zariadenie, autority ignorujú s absolútnym prehľadom, a ich slovník je z 99,9% tvorený stokrát omieľaným "fuckin' fucker's fuck". Filmu to (pre mňa osobne) dodáva pocit antipatie voči postavám, a naopak, uberá na uveriteľnosti. Ak všetky psychiatrické zariadenia v amerike fungujú na tomto princípe, čudujem sa, že odtiaľ dokážu vyjsť aj iné stvorenia ako cynické zjazvené deti s plnými ústami životných múdrostí a nadávok. Zachránila to atmosféra a vynikajúce herecké výkony mladých pacientov. 7/10 *. (04.12.2013)

Po Dočasnom domove ďalší film s podobnou tématikou. Tento však podstatne tvrdší krutejší. Práca vychovávateľov a psychoterapeutov v takom zariadení je nesmierne náročná. Mne niekedy pripadala málo účinná, keďže tam chodili 17 roční tínidžeri, ktorí museli v zmysle zákona v osemnástich zariadenie opustiť. (04.05.2017)

Dlho som čakal na chvíľu, kedy si pozriem tento film. A práve som ho dopozeral a som sklamaný, asi som čakal niečo iné. Zo začiatku mi strašne vadila tá roztrasená kamera ale na to som si časom zvykol a prestal som ju vnímať. Čo mi ale vadilo počas celého filmu boli herci, aj moja obľúbenkyňa Zooey tu len vyvaľovala oči :) ale beriem, svoju hereckú kariéru ešte len rozbiehala. A ako tu spomínal Razor19, možno keby to bolo natočené inak...Teraz len 40% (08.06.2010)

Film si uchovám v pamäti najmä vďaka vynikajúcim hereckým výkonom a akciám i postavám primeranej kamere. Na druhej strane sa musím priznať, že som ho sledoval tak nezaujato, ako prírodopisný film o antilopách gnu, ktoré sú také nepríťažlivé, že ich tuším ani ľudia nelovia. Sympatický psychiater (Don Cheadle) tiež nemal ďaleko k depresiám z častých návratov jeho zverencov na kliniku. (02.04.2010)

Tak čo povedať? Mám z tohto dosť zmiešané pocity... Filmy ako tento prinútia človeka zamyslieť sa nad správaním niektorých ľudí. Liečebňa pre mladistvých s psychickými poruchami - dosť depresívne prostredie. Len ťažko sa však hľadá ten správny "liek", ktorý by dal dokopy ich rozsýpanú psychiku. Tento boj je oveľa ťažší ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad a to hlavne pre nie práve priateľské vzťahy medzi pacientami. Ale každopádne to bol zaujímavý pohľad do prostredia, ktoré by najradšej väčšina ľudí zďaleka obišla a ignorovala. Ale ignorácia je príliš ľahké riešenie (teda skôr by som povedal, že to ani riešenie nie je), takže každý človek si zaslúži aspoň to, aby sa ho ostatní snažili pochopiť - lebo väčšinou všetko má svoj dôvod... Škoda, že kompozične to nebolo až tak kvalitné, to dosť ubralo na celkovom dojme. (24.02.2013)