Fízlové, hajzlové

Veľmi divný film. Ale páčil sa mi. Dupieux sa vyžíva v podivnostiach. Jeho postavičky sú nepríjemné. Nedá sa s nimi stotožniť a konajú dementne. Zároveň je tu strašne veľa super nápadov. Krysy naplnené marihuanou, adolescent s tvárou a telom Marylin Mansona a strašne divná elektronická hudba, ktorá mi neprestajne liezla na nervy. V zásade je to film vedúci od niečoho nikam, ale má v sebe veľa sebareflexívnych motívov (aj voči režisérovej tvorbe - objaví sa tu postava z jeho filmu Wrong, a rodinka Sunshinea pozerá Rubber), ale aj odkazov na staré béčkové filmy. Nie, že by som sa v takomto štýle filmov vyžíval, ale páči sa mi ako ide striktne a bez kompromisov proti diváckym očakávaniam a kupodivu pri tom nestráca až toľko divákov, ako by sa to od takéhoto druhu filmov čakalo. (16.10.2015)

Vyndanost Wrong Cops nejvýstižněji charakterizuje jedna z postav - jednooký černošský policista, který nad páskou přes oko má vybouleninu velikosti oční bulvy a obtěžuje celé své okolí parádní elektronickou šlehou, co dva měsíce skládal, nehledě na to, že mu všichni vysvětlujou, jakej je to shit. Pokud tenhle popis nezaujal, tak proboha tyvole tohle ani nezkoušejte. (05.06.2016)

Tak z mého diváckého pohledu se jednalo o naprostou blbost. Nepodařilo se mi zasmát ani jedenkrát. S Quentinem Dupieux jsem měl tu smůlu poprvé a myslím, že na nic dalšího z jeho dílny se jen tak dobrovolně nekouknu. Čekal jsem neotřelou a nekorektní zábavu a dostalo se mi lehce přes hodinku absolutní nudy. Vtipy vyznívají do prázdna a celkově se na to nedá moc dívat. Nechápu zdejší nadšení. Pokud si člověk do žíly nepíchá čerstvě naškrabanou omítku, tak se mu to líbit prostě nemůže. Z filmu cítím obrovský záměr, aby byl natočen co nejdebilněji a diváky spíše rozčílil než pobavil. Mám rád provokativní věci a podobně trapný humor. Tohle ovšem byla naprostá 3,14ovina, která si nezaslouží ani malou špetku uznání. Pěknější odpad! (13.03.2015)

Wrong cops na prvý pohľad vyzerá, ako presne ten typ filmu, ktorý si nepustím ani omylom, ale Quentin Dupieux je zaujímavý človek a tak len kvôli nemu som tomuto filmu predsa len skúsil dať šancu a urobil som dobre. O nejakej plnohodnotnej zápletke sa tu úplne hovoriť nedá, cítiť z toho nízky rozpočet a ten humor je skutočne skôr taký jednoduchší a vulgárnejší, ale práve to netradičné režisérovo prevedenie z toho robí pomerne originálnu a nadštandardnú zábavu. Prakticky všetky postavy, možno až na jednu, dve výnimky sú úplne nesympatické a pôsobia až tak slizko úchylne, takže fandiť sa im dá len s určitou dávkou sebazaprenia, ale aj tak mi táto partička svojou rozmanitosťou sadla, vzťahy medzi nimi fungujú a bavil som sa na nich, pričom poteší aj pár známych tvárí, či už Ray Wise alebo Eric Robets, ktorí ale majú len minimum priestoru, no hlavne Marilyn Manson, ktorého som tu takmer ani nespoznal. A rozhodne veľkým plusom je samotná hudba a spôsob, akou slúži filmu, keďže tu sa nejedná len o jednotlivé skladby z priebehu filmu, ktoré sú ale inak tiež slušné a filmu to dodáva netradičný štýl, ale aj plnia úlohu v deji, postavy ich sami hodnotia, alebo dokonca aj rovno tvoria. Humor sám o sebe by nebol práve najvtipnejší, ale práve pri tomto prevedení mi aj tento jednoduchší štýl sadol a miestami som sa bavil výborne. A po stránke réžie a technickej stránky som mimoriadne spokojný, síce rozpočet určite nebol najväčší a aj tie lokácie a vizuál sú skôr také lacnejšie, ale vynahradzuje to všetko ostatné, či už netradičné uhly kamery, celková bizardnosť a neopakovateľná atmosféra. Takže Quentin Dupieux ma ani v najmenšom nesklamal, aj z takejto témy urobil nezabudnuteľnú záležitosť a som zvedavý na jeho ďalšiu tvorbu. 75% (21.02.2016)

V rámci učesanej novej formy ČSFD a vyjadrovania sa v tomto totalitnom režime, napíšem len toľko: tento film mi navodil pocit, akoby mi niekto 82 minút kadil do hlavy a poslednú minútu sa snažil prestrčiť všetok ten bordel zvonom, zrejme aby sa tam ešte zmestilo tých pár potitulkových a medzititulkových bobkov. Quentin Dupieux je evidentne veľmi, veľmi, ale naozaj veľmi chorá osoba. Predpokladám, že hudba použitá v tomto fekálnom marase bola taktiež autorská (ako na hajzľovej selvetke napísaný scenár) a tak len skvelo dotvorila to posledné, čo tejto sracej metafore chýbalo. Pretože smrdí to už zdiaľky... Ako vylepšenie nálady doporučujem Marilyna Mansona a jeho This Is The New Shit! (10.04.2017)