Intimita

Odvážné a intimní sbližování dvou, kteří nekomunikují slovy, ale těly. S pornofilmem to určitě nemá co dělat, ty jsou totiž trapné už ve své podstatě. Oba hrdinové si milování užívají a působí spontánně. Intimita mezi čtyřmi stěnami staromládeneckého bytu asociuje rozkoš skrývanou před lidmi. Nikdo jiný na ni nemá nárok, natož aby ji někdo spolusdílel. Hlavní hrdina postupně chce víc než jen sex. Jeho zvědavost se zvětšuje, touží po poznání, kdo že je ta neznámá, která se mu pravidelně odevzdává. Naráží na manželský stereotyp, soucit, výčitky svědomí, zhrzený talent. Celý film byl přirozený, s neokoukanými tvářemi a podal zajímavý pohled na mezilidské vztahy. (01.07.2008)

Podle mě nejhorší ztvárnění sexu. Vůbec to nebylo zajímavé, vzrušující a už vůbec to nebylo o intimitě. Děj je taky nudný, jako celá atmosféra. Jeden chlap co utekl od rodiny + ženská, která podvádí svého manžela, to mě opravdu příliš nenadchlo. Celé mě to znudilo a otrávilo. Herci taktéž nebyli zas tak skvělí. (14.05.2012)

Na mňa zaujímavo umelecké a chladné ako Británia a chyby tzv. západného sveta, no stvárnenie podľa mňa viac než dobré. Ten záver je pochopiteľný vzhľadom k tomu, že ženy väčšinou sa pokúšajú staré vzťahy zachrániť. Je tu určitá prázdnota, no tá mi tam príde vhodná, no tá nuda už veľmi nie. Myslím, že sa z toho dalo takpovediac naškrábať viac a to ja už vážne začínam nemusieť smutné filmy, ktoré mi prípadný môj smútok v danej chvíli prehlbujú, no proste ten príbeh a dej nie je zlý a je v tom určité hľadanie sa, snaha o cit. (26.06.2015)

Hodnotím, komentujem a názor si utváram v kontexte a zároveň v kontraste s filmom Pornografický vzťah a tiež s postavou Clairinho manžela z Intimity. Tá postava je tu podľa mňa práve na to, aby tieto dva filmy mohli niesť spoločné posolstvo. A aj záver filmu zohráva túto úlohu. Aspoň tak som si ho vysvetlil ja. Ide o to, či sa vzťah založený výhradne na sexe, zaobíde okrem citov, navyše aj bez slov. Kým jeden film začína slovami, druhý k nim speje z opačného konca. Preto odpoveď, ktorá mi prišla na um na začiatku sledovania (a teda, že to záleží od povahy každého vzťahu a hlavne jeho aktérov), zjavne nie je správna. K čomu sa dopracujú na konci, závisí od toho kde začali. Skôr či neskôr bude ten rozhovor a objasnenie niektorých skutočností, aspoň jeden z nich vyžadovať. Takže podobní milenci majú len tri možnosti. Buď začnú potichu a ku slovám dospejú neskôr, alebo to urobia presne naopak, alebo sa budú v týchto dvoch extrémoch cykliť. Na Intimite mi vadilo v podstate iba chovanie Claire voči svojmu manželovi. Ak ešte raz budem niekde počuť ako podvádzajúca žena obviňuje manžela z toho, že on nedokáže žiť, asi začnem strieľať. Žena si v záchvate vzplanutia (ktoré malo byť len akýmsi spestrením vzťahu, ktorý ju nudil), naozaj nevie uvedomiť, že jej muž to môže vnímať inak? Že ju možno rád vidí aspoň každý deň okrem stredy? Že z jeho strany tá romantická láska možno ešte nevyprchala? (14.11.2013)

Prvú polhodinu máme pocit, že sledujeme nejaký zvláštny ekvivalent umeleckého porna. Vidíme penis. Vidíme vagínu. Vidíme prsia a vidíme poriadnu živelnú jebačku. Potom nejaké tie epizódky, zo života hlavného hrdinu, ktoré smerujú k ďalšej jebačke. A potom zvrat. Vo filme sa začne niečo diať. To čo nás spája zo všetkými živými ľuďmi na svete je pocit samoty, nutnosť samoty a rovnako nutnosť vzťahu, čím sa samote vyhýbame. Je jedno či toho človeka milujeme, alebo nie, ale občas potrebujeme dotyk, pohladenie, istú dávku intimity aby sme dokázali prežiť, čo i len o týždeň viac. Hlavne, keď naše sny dávno vyprchali. O tom je tento film. Sonda do vzťahu dvoch ľudí, ktorý sa spojili, pretože mali veľa spoločného, ale ich životy išli diametrálne odlišnou cestou. Jeden z mála filmových príbehov, kde platí málo je niekedy viac. Miera reality, skvelé a uveriteľné herecké výkony a bubnujúci the Clash v pozadí tvoria z tohto drsného príbehu zvláštnu poéziu obrazov a emócií, ktorá človeku, ktorý v značnej miere vie vo co go, dokáže prihrať niekoľko zaujímavých otázok na zamyslenie. Určite nie dokonalé, ale v istom smere sa jedná o film, ktorý hovorí o veciach o ktorých nehovorí až tak veľa príbehov a práve preto má pre mňa isté čaro a práve preto sa mi páči. (19.12.2011)