Hrana

Rimbaud slovenskej muziky, hypersenzitívny génius zničený drogami, nepokojnou spoločnosťou raných deväťdesiatych rokov a vlastným vnútrom, ktoré muselo byť omnoho komplikovanejšie, než sa na prvý pohľad zdalo. Marek Brezovský pre mňa zostal, aj po dopozeraní tohto skvelého dokumentu, záhadnou postavou. Cítil som, že sa v ňom bije strašne veľa protikladov, strašne veľa emócií. A takí ľudia tu väčšinou neostávajú dlho, bohužiaľ. Všetci zúčastnení popisujú, aký Marek bol, ale jedným dychom dodávajú, že proste nevedia uchopiť to, čo sa v ňom odohrávalo. A už to asi nikdy nezistia. Život miloval a chcel vyskúšať všetko, čo ponúka – a paradoxne, to ho zničilo. Ostala po ňom nádherná hudba, ktorá jediná môže byť snáď akýmsi kľúčom... Posledný záber Mareka, krátko pred smrťou, to ako si zapaľuje cigaretu, zakloní hlavu, slastne vyfúkne dym a melancholicky pozrie do kamery, je pre mňa jedna z najsilnejších a najsmutnejších scén filmu. (16.02.2016)

O Marekovi Brezovskom jsem do zhlédnutí filmu nikdy neslyšel. Vlastně ještě o pár týdnů předtím se o něm zmiňoval někdo na festivalu Vrbovské vetry, kde s ním někteří účinkující a organizátoři byli úzce spjati. Na sledování snímku pro mě bylo především zajímavé sledovat unikátní příběh o člověku, který by právě bez lidí na natáčení se podílejících dnes v podstatě neexistoval. Jen jejich přesvědčení o jeho výjimečnosti mu znovu dalo život. O kolik takových lidí asi společnost přichází jen proto, že okolo sebe nemají přátele, kteří se o jejich zápis do dějin postarají, hm? (24.09.2015)

Zážitok, ktorý bude ešte dlho rezonovať v divákovi. Podmanivý, miestami zábavný, inokedy depresívny, dynamický, ale aj rozvláčny a kostrbatý. Možno práve taký, akým bol krátky život Mareka Brezovského. Je chvályhodné, že vznikol dokument, ktorý približuje a zachytáva život génia (bez akejkoľvek glorifikácie), ktorý sa možno len narodil v nesprávnej krajine. Zároveň by sa dokument mohol povinne premietať na stredných školách, pretože takáto výpoveď o heroíne je mrazivo odstrašujúca. Druhou stranou filmu je inšpiratívny pohľad na človeka, ktorý hudbu nielen tvoril, ale skutočne ňou žil a bola jeho neoddeliteľnou súčasťou. V dokumente sa nachádza niekoľko zimomriavkových momentov a prvý film "Hudba," je podľa mňa najlepším materiálom zaoberajúcim sa hudbou a muzikantstvom, aký som kedy videl. Aj keď negatívom Hrany je príliš dlhá stopáž, ak zohľadním výpoveď a spracovanie, nedá sa hodnotiť inak, ako najvyššími známkami. 9/10 (13.04.2014)

Úchvatný dokument, to sa musí nechať. Hudba Mareka Brezovského je nádherná, jedinečná, citovo zafarbená v každej jednej note. Oslovila ma hneď na prvý posluch. V týchto dvoch hodinách ide o úplnú rekonštrukciu jeho života zo všetkými pozitívnymi aj negatívnymi časťami života. Autentické zábery striedajú rozhovory s ľuďmi s jeho života. Od detstva je nám tu prostredníctvom jeho hudby prezentovaná cesta jeho života až do záverečného tragického konca a strácam dych.. Ako mohol toto všetko prežiť v 20 rokoch svojho života? Priznávam sa, že som prekvapený, že sa dožil až tohoto veku. Za vrchol považujem záverečnú animovanú rozprávku ktorá mi svojou symbolickosťou takmer nahnala slzy do očí. (18.01.2015)

Marek Brezovský bol kométa, ktorá preťala naše dráhy a nenávratne zmizla preč. On žil neskutočne rýchlo, nezdržanlivo a dostal sa veľmi ďaleko. (Viola Švantnerová, muzikologička) –––– Ťažká hudba ma síce nedokázala osloviť, ale dokument o rýchlom živote mladého muzikanta to dokázal. Aj keď som ho plánoval sledovať len tak mimochodom, no nedalo sa, a iba pri plnom sústredení som naozaj vnímal osobnosť mladého génia. Mohol byť aj druhým a väčším Mariánom Vargom, keby nežil až tak rýchlo a intenzívne. Akoby sa hudba bez drog nedala robiť, a možno nie sú drogy príčinou, ale dôsledkom toho, keď je pre génia tento svet jednoducho primalý. Štyri kapitoly hudba, láska, rodina a samota povedali veľa, možno aj viac, ako by sa malo vyniesť na verejnosť. Aj v tom je sila dokumentu, že povie ústami blízkych úplne všetko. (11.02.2018)