Hrana

Niekde medzi 3 a 4* Za všetkým utrpením muža hľadaj ženu? Žeby to bol prípad aj Mareka Brezovského? Najväčšou drogou nie je heroín, ale sebestredné samožerstvo, pocit, že okolo mňa sa točí celý svet - to je tou najťažšou a najtvrdšou drogou od ktorej sa musíme naučiť si odvyknúť. Marekovu hudbu mám rád. Škoda že nikomu z jeho (možno do seba zahľadených) priateľov nenapadlo v tom 93 zobrať Mareka niekam do New Yorku alebo na Berkeley, hrať po svete, nech vidí ako to tam vyzerá, myslím, že to by ho namotivovalo a dalo do obrazu. No možno jeho povaha a prežívanie predurčovali značne kolízny kurz už od samotného počiatku. Objektívne skôr za 3* ale za tú hudbu 4*. (07.10.2016)

V prvom rade veľká poklona Marekovi. Je smutné, že mnohí sa o ňom dozvedeli až prostredníctvom tohto filmu. Aj preto mal tento film určite zmysel. Bol to veľký talent a veľká škoda, že ho nemohol naplno rozvinúť. Jeho hudba sa mi veľmi páči. Je to de facto smutný príbeh a zároveň memento na všetkých, nielen Mareka, ktorý boj s drogami prehrali. Tento film by si mali pozrieť všetci, ktorí čo i len trochu uvažujú o tom skúsiť tvrdé drogy. (24.12.2014)

O Marekovi Brezovskom jsem do zhlédnutí filmu nikdy neslyšel. Vlastně ještě o pár týdnů předtím se o něm zmiňoval někdo na festivalu Vrbovské vetry, kde s ním někteří účinkující a organizátoři byli úzce spjati. Na sledování snímku pro mě bylo především zajímavé sledovat unikátní příběh o člověku, který by právě bez lidí na natáčení se podílejících dnes v podstatě neexistoval. Jen jejich přesvědčení o jeho výjimečnosti mu znovu dalo život. O kolik takových lidí asi společnost přichází jen proto, že okolo sebe nemají přátele, kteří se o jejich zápis do dějin postarají, hm? (24.09.2015)

Marek Brezovský bol kométa, ktorá preťala naše dráhy a nenávratne zmizla preč. On žil neskutočne rýchlo, nezdržanlivo a dostal sa veľmi ďaleko. (Viola Švantnerová, muzikologička) –––– Ťažká hudba ma síce nedokázala osloviť, ale dokument o rýchlom živote mladého muzikanta to dokázal. Aj keď som ho plánoval sledovať len tak mimochodom, no nedalo sa, a iba pri plnom sústredení som naozaj vnímal osobnosť mladého génia. Mohol byť aj druhým a väčším Mariánom Vargom, keby nežil až tak rýchlo a intenzívne. Akoby sa hudba bez drog nedala robiť, a možno nie sú drogy príčinou, ale dôsledkom toho, keď je pre génia tento svet jednoducho primalý. Štyri kapitoly hudba, láska, rodina a samota povedali veľa, možno aj viac, ako by sa malo vyniesť na verejnosť. Aj v tom je sila dokumentu, že povie ústami blízkych úplne všetko. (11.02.2018)

Rimbaud slovenskej muziky, hypersenzitívny génius zničený drogami, nepokojnou spoločnosťou raných deväťdesiatych rokov a vlastným vnútrom, ktoré muselo byť omnoho komplikovanejšie, než sa na prvý pohľad zdalo. Marek Brezovský pre mňa zostal, aj po dopozeraní tohto skvelého dokumentu, záhadnou postavou. Cítil som, že sa v ňom bije strašne veľa protikladov, strašne veľa emócií. A takí ľudia tu väčšinou neostávajú dlho, bohužiaľ. Všetci zúčastnení popisujú, aký Marek bol, ale jedným dychom dodávajú, že proste nevedia uchopiť to, čo sa v ňom odohrávalo. A už to asi nikdy nezistia. Život miloval a chcel vyskúšať všetko, čo ponúka – a paradoxne, to ho zničilo. Ostala po ňom nádherná hudba, ktorá jediná môže byť snáď akýmsi kľúčom... Posledný záber Mareka, krátko pred smrťou, to ako si zapaľuje cigaretu, zakloní hlavu, slastne vyfúkne dym a melancholicky pozrie do kamery, je pre mňa jedna z najsilnejších a najsmutnejších scén filmu. (16.02.2016)