Tutti i colori del buio

Začne sa hneď zostra, v samotnom úvode filmu panuje giallo, potom sa presedlá na psychothriller, sem-tam prejdeme k horroru. Ťažko povedať, či táto žánrová prelietavosť je na škodu alebo nie. V každom prípade prvá polovica je lepšia, príbeh má grády a napatie, potom to ide pre mňa neželaným smerom, ale napokon sa dopracujú tvorcovia k želanému výsledku. zásluhu na tom má hlavne sex symbol 70-tych rokov v Taliansku Edwige Fenech, tá je skvelá a rola jej padla ako uliata. (12.07.2014)

Martino sa snaží byť tak mystický, až tá mystika prechádza do zmätenosti a miestami sa vytráca dokonca aj atmosféra. Skrátka z námetu a z toho, že vám vo filme hrá Edwige Fenech takúto postavu, sa dalo vyťažiť viac. Miešanie predstáv s realitou býva na plátne veľmi príťažlivé, len Martino v tomto filme akoby nepoznal mieru a ku koncu som už len túžil, nech to má aspoň logické vyústenie. To sa dostavilo, zároveň sa ale nedostavilo prekvapenie, i keď sa film tváril, že má tých es v rukáve viac. (22.10.2021)

Giallo, ktoré sa vymyká kontrole už len z toho dôvodu, že to vlastne ani Giallo nieje. Svojím spôsobom. Širokoúhla kamera, európsky pôvod, náznaky, excentrický vrah...a predsa to nieje tak, ako sa to javiť môže. Pripadá mi to, ako keď sa dnes nejaký tvorcovia snažia o iný prístup k zavedeným žánrovým pravidlám. Vtedy to ale fungovalo...dnes je to kvôli politickej korektnosti už len kalkul. (03.03.2021)

Ta začiatočná snová sekvencia mi hneď ozrejmila,že film bude hrať na parádny vizuál a že to nebude normálne klasické giallo som pochopil za pár minút.minút. Ked mám pravdu povedať z gialla to má len máličko,ja by som to viac nazval Mysterióznym psycho thrillerom.Kamera vynikajúca,očný kontakt zachovaný a vizuál je prekrásny.Ta seansa z obetovaným zvieraťa bola bizarná ale hlavne bláznivá.Martino vedel vytvoriť strach aj napätie. (07.11.2014)

Koukal jsem na to po o rok mladším a perfektním Torsu (1973) a furt mi moc nebylo jasné, na jaký to horrorový subžánr koukám. Z nějakého neznámého důvodu jsem myslel, že to bude giallo, ale nebylo. Příběh se točí pořád dokola v halucinogenních a snových smyčkách, což vyloženě nesnáším. Divák přestává rozeznávat co je skutečnost, co halucinace a co sen, stejně jako hlavní hrdina(ka). Hlavní hrdinka je sice nádherný kus ženský a ňadra má první polovinu filmu skoro stále venku, ale to nějak film nezachrání... Vyústění filmu a zjištění proč, zač, nač pak příjde běhěm několika minut a je konec ... Tyhle horrorové subžánry opravdu moc nemusím. Ale musím pochválit perfektní bezchybné technické zpracování a že chtě-nechtě film diváka vtáhne a nepustí, ať divák chce nebo ne... (17.05.2009)