Černé uhlí, tenký led

Marigoldova paralela s Bongovým geniálnym opus magnum Salinui chueok je na mieste. Pod mrazivým režijným dotykom Yi'nan Diaoa dochádza k ďalšiemu prehodnocovaniu základných rysov žánru, v ktorom ide až na pôdu. Ohlodaná premrznutá kostra kriminálnej narácie predvádza pomalé opatrné kroky po klzkom tenkom ľade a špinavom čiernom uhlí, zatiaľ čo priamo mieri, pridŕžajúc sa hesla "od ničoho k niečomu", do jasného finále. Vzhľadom na tempo a krásne čisté snímanie akoby sa industriálne a malomestské prostredie stávalo ďalším aktérom príbehu, postavou, ktorá určuje vývoj deja a situácie. Strhujúca hra s vizuálnym a auditívnym obrazom (ktorý exceluje v tichých momentoch s ohlušujúcimi vstupmi diegetických ruchov často z priestoru mimo záberu kamery). Špinavosť a priamočiara nedramatická realistickosť (ktorá hraničí s nediváckosťou) vytvára prostý až vulgárny (často čierny) situačný humor v opozícii proti vážnemu tónu a úmornému pátraniu detektíva, ktorého v rukách čoraz mocnejšie zviera žena. Minimum akcie, absolútna koncentrácia. Zručne prevedený chirurgický rez medzi žánrovými tradíciami, kompaktne zvarený dramaturgickou istotou a jemnou špecifickou poetikou. Pokiaľ zahraničné kritiky upriamujú pozornosť na ďalšie ázijské filmy, prezentované tento rok na Berlinale a Bai ri yan huo označujú za spomedzi celkového výberu (protikladne k verdiktu poroty, ktorá ho ocenila Zlatým medveďom) slabší, môžem povedať jediné - už sa tých zvyšných neviem dočkať. 90% (29.11.2014)

Solidní detektivka. Po přečtení komentářů jsem se obával předvídatelnosti, ale rozhodně to nebylo tak předvídatelné, jak jsem se obával, rozhodně ne v první části; některé zvraty mě překvapily. V čem ztrácí třeba na Vzpomínky na vraždu, je (absence) tíživá atmosféra, ke konci jsem si už nepřipadal tak zainteresovaný. Ohňostrojovou pointu jsem nepochopil, tedy pochopil jsem že ohňostroj ve dne, ale už ne kdo za tím stál a proč. Navíc mi to opět připadalo jako skončit film minutu před koncem. (08.07.2014)

Rok 1999. Promrzlá periferie, posypaná uhelným prachem. Černošedá tma, křupající sníh. Existence na kraji útěšnosti. Předstíraná normálnost, smutek. V tomto prostředí se začnou v továrnách na zpracování uhlí nacházet kusy lidského těla. Po následující bizarní události vyšetřující kriminalista opustí policii. O pět let později. Opět kusy zmrzlých těl, paprskovitě se logicky zbíhající u jedné osoby. Psychologicko-masochistická záležitost. ■ Co se mi nelíbilo: Úplný závěr. Některé logické konstrukce jsou trochu vycucané z prstu. Hlavní hrdina mohl být typově maličko jiný - nicméně pokud byla cílem co největší normálnost, pak je vše ok. ■ Trailer: https://www.youtube.com/watch?v=P7iwTGvpdus (13.04.2015)

Diao sa v tomto prípade trošku hrá. Ako keby si skúšal rôzne postupy a rôzne spôsoby rozprávania. Film častokrát mení tempo, plynulosť a spôsob podávania informácií. Každá stopa má svoju postupnú gradáciu. Diao a jeho postavy sa ale nesnažia akúkoľvek stopu vysvetliť. Musíte si ju doplniť samy. Dáva vám na to priestor. Spôsob ako sú zábery vedľa seba postavené tomu nasvedčuje. A hoci formálne je ten film zaujímavý, príbehovo už tak nie. Hlúpy nie je, ale postavy v ňom v zásade idú z miesta na miesto. Pod kožu sa im nedostaneme a ich vzťahy sú rovnako chladné a bezútešné, ako mesto v ktorom sa nachádzajú. V rámci zámeru viac než dostačujúce. Ale ak vezmeme do úvahy pointu a invenčnosť, je to niekde na pol cesty. Najviac zarazí fakt, že Diao to ako keby nevedel v posledných minútach ukončiť. Taký zvláštny žánrový bizár, ktorý má v sebe podstatne viac ako ukazuje, ale je bohužiaľ robený tak, že nie každý bude mať chuť, to niečo viac, aj hľadať. (08.03.2023)

Nikomu neberiem jeho nadšenie pre film, svoje kvality po technickej stránke určite má, no mňa skoro unudil na smrť. Scenár snáď už menej záživnejší ani nemohol byť, dosť dlho trvalo kým som pochopil o čo tam vlastne ide (asi som si mal predtým radšej prečítať obsah). Strih tomu tiež moc nepomáhal - dosť chaotický, akoby ani nenadväzoval na dej. No ale je možné, že som si to len zle vyložil, úroveň otrávenia bola skrátka veľká, čoho dôsledkom bola nechuť nad filmom vôbec premýšľať. K tomu ešte to typické ázijské prehrávanie... Na Japoncoch mi to vadí menej. Dve hviezdy za formálnu stránku. 30/100 (09.11.2018)